Stála som na opustenej chodbe a čakala. Chodba, inokedy plná života bola teraz tmavá, a jediný znak života bol asi môj dych. Vtom som začula kroky a spoza rohu sa konečne ukázal. "To ti teda trvalo. Čo chceš?" drzo som mu povedala, keď konečne bol dostatočne blízko. Pozrel sa na hodinky a povedal " Čo, šak som meškal len tri minúty." odvetil a zastavil sa predo mnou. "No a čo je také smrteľne dôležité, že ma zobudíš o pól dvanástej v noci a povieš, nech ťa o polnoci čakám na chodbe?" nahnevane som sa spýtala. No on bol len ticho a hľadel do zeme. Potom, keď konečne zdvihol pohľad, prikročil ku mne a pritlačil ma k stene. Prekvapene som sa naň pozrela " Čo to..." Mal potemnené oči a uväznil ma medzi svojimi rukami, ktoré teraz boli opreté o stenu tesne vedľa mojich bokov. Pomaly sa začal ku mne skláňať. Zaprela som sa rukami o jeho hruď, ale to bola vec márna, je jasné, že je silnejší. Skláňal sa bližšie a bližšie.... až kým sa naše pery nedotkli. Bol prekvapujúco jemný. Pohrával sa s mojimi perami a keď sa ich jazykom jemne dotkol, využil chvíľu prekvapenia a bozk prehĺbil. Prestala som ho od seba odstrkať a obtočila som mu svoje ruky okolo jeho krku a pritiahla si ho bližšie. Usmial sa a svojimi mocnými rukami ma chytil za pás, nadvihol a pritlačil k stene. Chutil po jahodách... Vtedy som otvorila oči. Toto robiť nemôžem, a nie s ním... Cítila som, ako mi elektrický náboj prechádza telom až do prstov. Kopla som ho... elektrickým prúdom. Pustil ma a ja som behala do izby s hlavou plnou myšlienok.... 14.09.2016 : #90 Fantasy
8 parts