Dva mesiace uplynuli a boli tu Vianoce. Za ten čas sa nič nezmenilo. Teda možno pohľad na Siriusa sa zmenil zo strany profesorov a ostatných študentov. Zmenil sa. Dospel, ako by povedali oni. Nemal žiadne dievča za ten čas. Robil si úlohy. Chodil pravidelne a v čas na hodiny. Nerobil naprieky Slizolinčanom alebo školníkovi.
Možno to bolo tým, že si chcel zapamätať tieto chvíle, lebo vedel, že sa sem nevráti. Dokonca napísal rozlučné listy svojim priateľom. Teda iba Jamesovi a Remusovi. Napísal im tam pravdu. Jamesovi, aby sa nevzdával Lily. Aby bojoval ďalej. Remusovi zas, že sa určite v budúcnosti nájde žena, ktorá ho bude ľúbiť a nech ju neodháňa preč. Taktiež sa zmienil o hnusnom tajomstve ich priateľa Petra.
Nakoniec bol čas ísť. Prekvapenie však nenechalo na seba dlho čakať. Na stanici si ho vyhliadlo jedno dievča menom Kiara. Usmiala sa naň ho a pristúpila ku nemu. Sirius to zmätene pozoroval. Pomýlila si ho snáď z niekým? Stojí niekto za ním? Ale naozaj bol to on, ku komu išla. Pristúpila ku nemu a pobozkala ho. Síce len na líce, ale aj tak. Sirius si myslel, že je to sen. Krásny sen, z ktorého sa nechcel zobudiť. Stál tam ako kamenný stĺp. Nehýbal sa. Kiara sa odtiahla.
„Ak sa vrátiš po svojej misii živý. Môžem pouvažovať o odpustení a druhej šanci." A potom s úsmevom odišla.
Ešte sa pozrela do zadu a nadhodila: „A samozrejme budem chcieť vedieť, všetko o tvojej misii. Takže sa maj dobre a vráť sa skoro."
Sirius tam stál ešte ďalších pár minút. No nikdy v živote nebol šťastnejší. Verila mu.
OoO
Takže, toto by mal byť koniec. Dlho mi trvalo kým som ho vymyslela. Dokonca som uvažovala, že budem ďalej pokračovať. Ale nápad odišiel tak rýchlo ako prišiel.
Ďakujem za prečítanie.
Možno v budúcnosti ešte dopíšem nejaké kapitoly. Ale zatiaľ to chcem nechať takéto. S otvoreným koncom (ktoré ja osobne neznášam).
Ďakujem ešte raz za prečítanie, prípadne hviezdičky a komenty.
Borbia.