Ako som tak sedela na posteli zamknutá v izbe spomenula som si na sen, ktorý sa mi vnoci sníval. Otvárala som v ňom tú krabičku a myslela pritom na to, že mám narodeniny. A ja dnes tie narodeniny skutočne mám.
Vstala som z postele a prešla ku skrini. Otvorila som ju a vytiahla úplne zozadu starú a ošúchanú bielu, teraz už skôr žltú, krabicu. Otvorila som ju. Boli tam všetky veci, ktoré som mala so sebou keď som sa dostala do sirotinca. Vrátane malej modrej krabičky, ktorá na rozdiel od ostatných vecí ani trochu nevybledla.
Mala rovnako sýtu farbu ako pred šiestimi rokmi.
Zobrala som ju do ruky. Mám ju otvoriť alebo nemám? Premýšľala som. Nakoniec som sa rozhodla. Chytila som vrch krabičky do prstov a potiahla som.
Tentoraz to bolo úplne iné ako keď som sa ju pokúsila otvoriť prvýkrát. Vrchnák krabičky sa ľahko odklopil a ja som uvidela na bielej látke striebornú retiazku s nádherným príveskom v tvare anjelských krídel z akéhosi zvláštneho modrého kameňa. Keď som prívesok otočila v prstoch, uvidela som, že na zadnej časti nie je modrý, ale čierny.
Vytiahla som retiazku von a obzerala som si ju. A potom som si ju zapla na krk. Izbu na okamih zaplavilo bielo-modro-čierne svetlo vychádzajúce z prìvesku a ja som pocítila nával sily.
A vtom som začula zvuk trieštiaceho sa skla.