Naozaj je mi veľmi ľúto, že som už tak príšerne dlhú dobu nič nepridala. Prosím neukameňujte ma! Ale mám pár dobrých dôvodov. Prvým z nich je škola. Viem, viem, určite si teraz hovoríte, že škola predsa nezaberá až tak veľa času, aby som skoro rok nepridala. To je samozrejme pravda, ale vždy keď som dokončila prípravu do školy alebo nadišiel víkend, našlo sa niečo iné, čo treba urobiť, alebo som jednoducho bola príliš lenivá. Som skrátka príšerná, ja viem. Viem, že vás týmto zrejme veľmi nepoteším, ale musím tento príbeh pozastaviť. Ja totiž vždy píšem, ako mi príde na myseľ, ale v poslednej dobe mám v hlave len jedno veľké prázdno. Už len toto oznámenie píšem v škole a hlavne preto, že som sa konečne odhodlala nejako vám vysvetliť moju neaktívnosť. Naozaj sa ospravedlňujem a tú kapitolu čo mám rozpísanú dokončím hneď ako nebudem mať v hlave vákuum, ale to je zrejme ešte ďaleko. Ešte raz, je mi to naozaj nesmierne ľúto, ale takto to cítim. Dúfam, že na mňa nezanevriete a keď sa mi konečne podarí niečo vypotiť, zase ma prídete podporiť. Tak čaute a dúfam, že prázdnota v mojej hlave sa čoskoro zaplní novými a čerstvými nápadmi.
