3. Kapitola

110 15 8
                                    

 Dúfam, že vás nová kapitolka poteší.  :D

Venujem všetkým čo túto story čítajú ale hlavne tebe, Lucia-lara-lynx. Za to, že ma dokopávaš k novým kapitolkám. A keď konečne nenapíšeš ďalšiu kapču k Divine teenagers tak ja nenapíšem ďalšiu k tomuto. Keď som sa k tomu dokopala ja, zvládneš to aj ty. :D

  Z prízemia sa ozývali výkriky. Niekto vykopol dvere na vedľajšej izbe.  Potom zamieril k tej mojej.

   Vtom cez otvorené okno do mojej izby vskočil akýsi chalan. Mohol mať najviac sedemnásť, mal polodlhé blond vlasy a orieškovo hnedé oči. Premeral si ma prenikavým pohľadom a potom prikývol. Podišiel ku mne no niekto vyrazil dvere.

   Do miestnosti vpadol muž s tvrdými rysmi, krátkymi čiernymi vlasmi a čiernymi očami. Mal čierne oblečenie, ktoré kontrastovalo s porcelánovo bielou pokožkou.

   Ten chalan po ňom len hodil nôž a schmatol ma za ruku. A potom sme zrazu boli v prázdnote. Všade okolo bola tma a ja som sa obzerala a snažila som sa zachytiť aspoň trochu svetla. Po pár minútach sa čierňava rozplynula a ja som uvidela veľkú miestnosť s bledozelenými tapetami a veľkou posteľou uprostred. A potom som omdlela.
******************************************************************************************************************************************
   "Kedy sa už konečne preberie?" ozval sa akýsi hlas.

   "Už som ti povedal, že naozaj neviem. Ale už je mimo celý deň takže už by bolo načase."

   Zamrkala som ťažkými viečkami a pomaly som otvorila oči.  Cítila som sa hrozne. Hlava mi trešťala a bolelo ma celé telo. Zastonala som a pokúsila som sa posadiť.

   "No konečne. Už sme si mysleli, že sa nezobudíš." povedal chalan s blond vlasmi, ten ktorý bol aj v mojej izbe v sirotinci.

   "Kto si? Kde to som? A prečo je mi tak strašne zle?" pýtala som sa zmätene.

   "Ja som Jerry a on je Michael." odpovedal mi muž s hnedými vlasmi ostrihanými na ježka a hranatými okuliarmi. "Si v bezpečnom dome v Ohiu a tá nevoľnosť je následkom tvojho prvého premiestnenia. Čo si pamätáš ako posledné? "

   "Pamätám si, ako som si pripla tú retiazku a potom sa niekde rozbilo okno. Nejaký chlap vykopol dvere mojej izby a on," ukázala som na blondiaka, toho Michaela alebo ako sa volal, "po ňom hodil nôž,  myslím. Potom ma chytil za ruku a ďalej už si pamätám len tmu. Ako som sa dostala do Ohia? A čo ste mysleli tým premiestnením?"

   "To ti vysvetlím neskôr, teraz potrebuješ odpočívať. " odpovedal mi Jerry. "Pospi si."

   A spolu s Michaelom odišiel z izby.

Tak, ľudia,  konečne po dlhej dobe nová kapitola. Ospravedlňujem sa, že mi to tak trvalo, ale najskôr nebola inšpirácia,  potom som bola zaneprázdnená vysvedčkom, a prvý mesiac prázdnin som bola so svojou malou sesternicou takže som si nevedela nájsť ani chvíľku času.  Ale teraz už som doma takže do začiatku školského roka sa možno dočkáte sj dvoch ďalších kapitol. Uvidíme podľa toho či budem mať náladu na písanie a podľa toho ako veľmi sa bude moja kamoška Lucia-lara-lynx snažiť ma k tomu dokopať. A všetkým, ktorí čítate moju story dakujem.  Necakala som že to bude mať taký ohlas. Čakala som tak 2-3 komenty ku kapitole a možno 5 voteov ale príjemne ste ma prekvapili.

Child of two sidesWhere stories live. Discover now