Zayn:
Hľadali sme ju každý deň.Každulinký jeden deň sme klopali na cudzie dvere a zastavovali cudzích ľudí.Všetko bezvýsledne.Ani zmienka o tom kde je.Ani jediný človek,ktorý ju videl.Nádeje postupne ubúdalo.No nezmizla úplne.Nestratila sa celá.Kúsok sa nás oboch držal ako kliešť.Stále sme verili,že ju nájdeme.
S jej mamou,Katherine, som strávil už toľko času,že som ju skôr považoval za kamaràtku ako za budúcu svokru.Rozumeli sme si a často sa spolu o nej rozprávali.O starých časoch,keď ešte bola s nami.Zdalo sa mi to tak strašne dávno....
Raz večer som sa prechàdzal a znova pozastavoval zopár ľudí.Znova nič.Ale potom....Objavil sa jeden chlapec.Mohol mať tak 18 maximálne 20.A on...dodal mi nádej.Pretože on ju poznal. ,,Cathleen?Ty ju poznáš?"spýtal sa prekvapene,keď som mu položil svoju zvyčajnú otázku. ,,Samozrejme,že ju poznám.J.... teda bola moja snúbenica." ,,Tak teda ty si ten kvôli ktorému sa mi úplne neotvorila...Tak počkať!Ako to bola?Stalo sa jej niečo?"konečne mu došlo,čo som povedal. ,,Áno bola.Áno stalo...uniesli ju."zvesil som plecia.Potľapkal ma po pleci.,,Uniesli ju?Uniesli?Prečo by to robili?"vyšiloval ako hysterická ženská.Potom sa však spamätal.Ani nečakal na moju odpoveď. ,,Nájdeš ju....a ja ti v tom pomôžem."Vďačne som sa naňho usmial. ,,Som Ryan."podal mi ruku. ,,Zayn."potriasol som mu ňou. ,,A kedy si ju vlastne videl naposledy?" ,,Už je to dávno..Tak pred troma-štyrma mesiacmi..." ,,A to ti ani trošku neprišlo divné,že...." ,,Kamoš,keby si videl aká bola tu neprišlo by ti to vôbec čudné." Chvíľu som bol ticho. ,,Plakala?"spýtal som sa potichu. ,,Dosť často...Bola stále smutná..teda pokiaľ nebola so mnou.Vtedy sa to trochu zlepšilo." ,,S tebou?Ako to myslíš?" ,,No...chcel som s ňou chodiť....skúšali sme to ale...ona to nedokázala..
stále myslela na teba,a tak mi dala kopačky." ,,Aha.Chápem,že po tom,čo zažila chcela skúsiť žiť odznova...Ale som rád,že sa jej to nepodarilo." Usmial som sa.Vôbec som sa na ňu nehneval.Veď prečo by aj?Teoreticky sme vtedy spolu neboli..Fajn, ja som nikoho aj tak nemal,ale....Ona bola citlivá.Chápem,že chcela zaplátať tú dieru.Aj ja som chcel...,,Si rád?"zmätene na mňa pozeral. ,,Inak by na mňa zabudla a už by sme nemohli byť spolu a..."
Prerušilo ma zvonenie telefónu.Skoro ma porazilo,keď som videl kto mi volá.Rýchlo som prijal hovor. ,,Cath?"vydýchol som.Tak veľmi som chcel,aby to bola ona.Nebola.Bola to tá posledná osoba,ktorú som chcel počuť.A volala z jej telefónu.Myslel som,že telefón rozpučím v dlani. ,,Ale no ták cukrúšik,naozaj chceš počuť tú hlupaňu?" ,,Sarah..."zavrčal som. ,,Čo si s ňou urobila?" ,,Upokoj sa drahý....tvoja milovaná Cathleen je teraz trošku....zaneprázdnená.."Aj môj pohár trpezlivosti má istú hranicu.A práve doslova vykypel. ,,Posledný krát sa ťa pýtam....KDE JE?!" ,,Hm....takto sa teda nedohodneme Zayn.Ccccct.." ,,Čo chceš?"Jej ľadový smiech sa ozýval tak hlasno,až som si telefón musel od ucha odtiahnuť. ,,Nie je to snáď očividné?Chcem teba zlatko." ,,Nikdy!"Znova ten smiech. ,,Rátala som s touto odpoveďou.A preto...."V telefóne sa rozhostilo ticho.Potom sa ozval šumenie a nakoniec plesknutie.To,čo som vtedy počul bola moja nočná mora ešte veľmi dlhú dobu.Bol to výkrik.Jej výkrik.A kričala od bolesti.
,,Cath!!!!!"kričal som a zatínal päste. ,,Cathleen,zlatko,chceš Zaynovi niečo odkázať? ,,Nechaj ma tu!Nemôžeš byť s ňou!Zakazujem ti to,počuješ?"znova výkrik. ,,To radšej skapem ako ťa vidieť s touto beštiou."a ďalší.Ešte hlasnejší ako ten predošlý.Po líci mi stiekla slza.Ona trpí kvôli mne.Ubližuje jej iba kvôli mne. ,,Ale no tak...mala si predsa povedať,aby ťa zachránil nie?Kde sa podela romantika?Žiadny princ na bielom koni?" ,,Nikdy nebude tvoj,počuješ?"Už som to viac nemohol počúvať.... ,,Sarah!Okamžite ju pusť!" ,,Žiadne take.Niečo za niečo.To vás v škole neučili?" ,,Dám ti čokoľvek." Bol som zúfalý.Tá bolesť....bola neznesiteľná.Vina za to,že to všetko je moja chyba. ,,Aj seba?" ,,Áno." šepol som. ,,Nieeee!"počul som jej výkrik.Umlčalo ju ďalšie šľahnutie. ,,Aj za cenu,že ju už nikdy neuvidíš?" ,,Urobím všetko ak ju necháš napokoji." ,,Nerob to...prosím." ,,Ty čuš!"zakričala na ňu. ,,To je také dojemné...Obetuješ sa pre takú nulu?"povedala ironicky ,,Nie je nula.Je všetko čo mám..." ,,Bože prestaň...Je mi z vás zle,ale fajn...O týždeň na adrese,ktorú ti pošlem hodinu pred tým,ako budeš mať prísť.A nič na mňa neskúšaj Malik,lebo dopadneš veľmi,veľmi zle.Bola by ťa škoda."a s tým zavesila.
Musím uznať,že bola prefíkaná.Ale to nič nemení na tom,že keď ju dostanem do rúk tak ju zabijem.Moja Cathleen.....Moja drahá Cath...Boh vie,čo všetko si za tie 3 mesiace vytrpela.Čo všetko prežila.A všetko iba kvôli mne...Najradšej by som sa šmaril o zem... ,,A do riti!"skríkol Ryan. ,,Ona to fakt spravila!Tá mrcha!Tá beštia!Suka!" ,,Čo spravila?" zatriasol som ním,aby ma vnímal. ,,Šéf sľúbil,že ak od nich odídem,tak sa niečo stane môjmu dievčaťu.Vtedy to bola Cath a ja som sa každému chválil.Och,aký som bol sprostý!" ,,Čo to trepeš?"nechápal som.Vyzeral,že nemal všetkých päť pohromade. ,,Ty to nechápeš?Šéf je ona-Sarah.Celé som to vlastne spustil ja...."
Tradá!!Konečne sa Zayn niekam pohol :3 .Ale asi inde ako chcel...No každopádne očakávam názory na časť. Ľubkám vás :*