Keď som sa prebrala bola som znova v tej tmavej komore.Vzduch tu bol stuchnutý.A všimla som si ešte niečo-mala som na sebe tričko.Žeby mi ho John obliekol?Prišlo mi nechutné,že ma vyzliekal a obliekal cudzí chlap.Ale bola som vďačná,že ma nenechal polonahú.Pozviechala som sa zo zeme.Akonáhle som sa vystrela a oprela o stenu zastonala som od bolesti.Chrbát som mala v jednom ohni.Rany po biči sa mi ešte celkom nezacelili a niektoré stále krvácali.Cítila som ako tenučkým pásikom tečú dole.Tiekla po mne krv.Moja vlastná krv.Zatla som zuby a snažila sa nevnímať tú bolesť.Nešlo to.
Ak sa odtiaľto dostanem, tak tú mrchu zabijem!Bude trpieť presne tak,ako ja..Dokopem ju na zemi!Budem ju ohovárať za každým rohom!Dám ju zbičovať!Na ruky jej nasadím putá,ktoré sa jej budú zarezávať do mäsa!...
No do mojej hlavy sa vkradol hlas.Známy hlas.Milovaný hlas.Ale bol zúfalý.Akoby mi už po tisíci raz vysvetľoval to,čo som nevedela pochopiť ani raz.Zatvorila som oči.Dodávalo mi to pocit,že je tu so mnou.Že stojí pri mne v mojej izbe.
Nesmieš myslieť na pomstu Cathleen...Ty nechceš byť ako ona..Nie si ako ona.Pomsta je len prostriedok ako zahnať hnev,náš hnev,ktorý sa nàm nepači a chceme sa ho zbaviť.Ukáž jej,že si silná.Lebo ja viem,že si..
Zhlboka som vydýchla.Takmer som na šiji cítila jehy dych.Jeho pery sa dotkli môjho čela.Tak veľmi som túžila uveriť,že je to ozajstné....Ale tà temnota okolo mňa a ten strach v mojom srdci mi to nedovolili.Bol to iba hlas v kútiku mojej mysľe.Nič viac.
Ale aj tak by som chcela počuť 'Milujem ťa'z jeho úst.Netušila som,že to bude,podľa všetkého, posledné vyznanie lásky,ktoré som od neho počula.Posledné bozky,ktoré mi venoval.Posledné dotyky.Posledné držanie za ruky...Som rada,že som ho a zastavila a tiež mu povedala,že ho milujem.Aspoň má istotu,že sme na tom boli rovnako....
Pomaly sa mi zatvárali oči.Snažila som sa ich nechať otvorené, no márne.Bola som zronená a trpela som.Moje márne úsilie udržať sa v bdelom stave ma ešte viac vyčerpávalo.A tak som opretá o stenu nakoniec zaspala.
,,Cathleen..."bol to šepot.Šepot,ktorý sa ozýval zo všetkých strán.Obzerala som sa okolo, no nikoho som nevidela.Bola som na lúke.Spoza zelených stebiel trávy vykúkali hlavičky kvetov.Spestrovali lúku i les ktorý ju obkolesoval.Stromy stáli ako vojaci na stráži.Pekne v radoch vedľa seba.Ani jedna medzera nebola väčšia,ani jeden strom nebol vyšší ako druhý.
Listy zašušťali,steblá nádherne zelen trávy sa poohýbali.Vietor ku mne znova doniesol šepot. ,,Cathleen..."Do šepotu sa zamiešal slabučký smiech.Rozbehla som sa po lúke smerom za hlasom.Moje bosé nohy jemne našlapovali po tráve.No vyzeralo to akoby som bola duch.Ani jedno stebielko sa neohlo.Nad hlavou mi zaškriekala vrana.Do tohto rozprávkového sveta sa vôbec nehodila.No nevnímala som ju.Mala som pocit,že plávam lúkou.Takmer priesvitné biele šaty viali za mnou vo vánku spolu s vlasmi.Obloha nadomnou bola azúrovo modrá a nezdobil ju ani jediný obláčik.Slniečko svietilo a teplúčko hrialo. ,,Cathleen..."znova ten šepot.Rozbehla som sa rýchlejšie.Dobehla som až na koniec lúky.Ďalej som ísť nesmela.Akoby bola predomnou neviditeľná bariéra.Obracala som sa na všetky strany.Nezazrela som nikoho.No niekto zazrel mňa.Spoza jedného stromu vykročil muž.Tmavé vlasy mu odstávali a hnedé oči sa smiali.Obrátila som sa k nemu čelom.Kútiky jeho úst sa nadvihli.Vtedy som si všimla,co mal na sebe.Bol polonahý,na bedrách mu viseli nohavice z rovnakej látky ako moje šaty.Telo mal krásne opálené a vypracované.Podišiel bližšie ku mne.Určite počul ako splašene bilo moje srdce. ,,Cathleen..."znova ten šepot.Pozerala som sa ne neho.Na jeho pery.No on nevravel nič.Bol to niekto iný.Odstúpila som od neho a očami hľadala ďalšiu bytosť.Tú čo vydávala ten šepot.O krok ku mne pristúpil.Bol tak blízko,že som cítila jeho dych.Ani jeden z nás sa nepohol.Boli sme tak blízko a nič sme nespravili.Ani jeden dotyk.Ani jeden bozk.Rozfúkalo sa silnejšie.Vlasy mi poletovali okolo celej hlavy a šaty sa mi dvíhali nad kolená.Zmätene som sa obzerala.Ako pierko ma to zodvihlo zo zeme a odnášalo ma to preč.Stál tam a pozeral sa.Nespravil nič.Absolútne nič.Nechal ma odísť......
Prudko som otvorila oči.Priložila som ruku na miesto,kde splašene bilo moje srdce.Snažila som sa dych vrátiť do normàlu.V hlave sa mi uhniezdila posledná časť snu.
Nechal ma odísť...
Tak čo na ňu vravíte?Viem,že je táto časť o ničom,ale aj také musia byť... ;) A ešte.......ÁÁÁAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA!Tak neskutočne ste ma potešili!Že tak veľa pozretí :0.Neverila som vlastným očiam!Strašne moooooc vám ďakujeeeem.Ľubkám vás zlatíčka :***