Pomaly som otvorila dvere do školy. Cítila som sa trošku nervózne, pretože len čo som vošla dovnútra, všetky oči sa upreli na mňa.Na to ja niesom zvyknutá....Nasucho som preglgla a vykročila.
Len sa nestrep.Len sa nestrep. Opakovala som si v duchu. ,,Fjú, krásavica poď sem." hvizdol nejaký chalan. Pri mojom šťastí pri ňom samozrejme musela stáť Sarah.Keby sa pohľadom dalo zabíjať, bola by som na mieste mŕtva.Robila som sa však, že ju nevidím a hentoho nepočujem a išla ďalej.Ani raz som sa neobzrela.
Rozrazila som dvojkrídlové dvere do jedálne a oprela sa o stenu.Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla.Vytiahla som mobil.Do začiatku prvej prednášky mi ešte ostávalo 10 minút. Prešla som tých pár krokov k automatu na nápoje a vytiahla som si cappucino.Len čo som vdýchla tú nádhernú vôňu, hneď mi menej bilo srdce.Troško som si odchlipla a znova som sa chcela vrátiť na chodbu.
Prekladala som jednu nohu za druhou a premýšľala o Zaynovi.Ktovie, či sa mu páčim alebo či ma má nebodaj rád... Ako som sa tak nechala pohltiť myšlienkami, nevšimla som si,že tu je aj niekto iný a narazila som doňho. A samozrejme skončilo na ňom aj celé moje cappucino. ,, Ach, prepáč..Je mi to fakt ľúto." ,,Ja ti kašlem na ľútosť!" ozval sa nahnevaný hlas a prezeral si fľak na tričku. Ani ma tak neprekvapilo, že bol nahnevaný, ako to, že bol Deanov.Nezdal sa mi na takýto typ. ,,No... ehm... ja.... zaplatím ti čistiareň.." pípla som. ,,Toto už sa nevyperie!" a to ma už dostalo.Len zato, že sa mi páči ho nenechám, aby po mne kričal! Čo si o sebe myslí??? A neohrozene som sa mu pozrela do očí.Lenže vtom zdvihol aj on svoju hlavu.Stretli sa nám pohlady.Znovu. Jeho výraz sa zmenil.Najskôr z nahnevaného na prekvapený a potom na..... Ten pohlad bol zvláštny.Neviem ho popísať. ,,Cath... ja.." Vedela som, že keby som to ostala len o chvíľočku dlhšie, už by som tam zostala. A tak som - ako som pôvodne mala naplánované- vykročila k dverám. ,,Nie, počkaj." vzal ma za ruku a potiahol naspäť. ,,Niesom taký, ako si myslíš...." ,,Nie??? Lenže, teraz to vyzeralo inak a.... Prečo mi to vlastne vyvetľuješ?? Ani ma poriadne nepoznáš a väčšine by to aj tak bolo jedno..." Nepovedal nič.Len sa mi tak, ako na lúke, pozrel do očí.Mala som pocit akoby som padala do bezodnej priepasti. A potom sa zobral a odišiel.Len tak.Bez slova.Bez bozku.Bez všetkého.A nechal ma tam stáť .....zmätenú.
Potriasla som hlavou a vybrala sa na prvú prednášku. Už od dverí som zbadala Cammy ako mi kýva a ukazuje na miesto vedľa seba. Prešla som tých pár schodov a zvalila som sa na miesto vedľa nej. ,,Čo je?? Si dáko mimo..." spýtavo sa na mňa pozrela. ,,Akurát som obliala Deana cappucinom." Najskôr vybuchla do smiechu a potom sa zarazila. ,,Tak počkať, myslíš TOHO Deana. Toho fešáka, čo sa páči Sarah???" Prikývla som. ,,A??" A tak som jej všetko porozprávala.Aj o ráne a o tom ako ma zachránil.Ani raz ma neprerušila a pozorne počúvala ,,Takže... tebe sa páči...." skonštatovala na konci. Vzdychla som si. ,,Proti Sarah nemám šancu." ,,Pozri Cath, vyzeráš oveľa lepšie ako nejaká Barbie z Barbieova, s falošnými prsiami a vôbec, neuverila by som jej ani jediný vlas na tej dutej hlave. Hovorím ti, ešte dnes ťa bude prosiť, aby si s ním chodila. Nato môžeš vziať jed." ,,Hej!!!! Vy dve vzadu!! Ticho!! A po všetkých dnešných prednáškach vás čakám v kabinete." Ajaj. Ani som si nevšimla kedy sa sem dogúľal...
Po prednáške sme mali pol hodinku prestávku.A potom ešte ďalšie dve prednášky s pol hodinovou prestávkou. Cez ne sme preberali Deana a Cammy ma zoznámila s dvoma ďalšími babami s ktorými býva na intráku. Jedna bola Elizabeth tzv. Liz a druhá Rebecca tzv. Becka. A tak do našej partie pribudli ďalšie dve členky rovnako trafené ako my.
Po prednáškach sme zašli do kabinetu. Tam nás učiteľ zasypával vecami ako ,, To neviete, že ste v škole??" .... ,, Chcete aby vás vylúčili??".... ,,Ste tu ešte len druhý deň a už sa neviete správať??" ... a blá blá blá. Tak sme mu nakecali, že už sa to viackrát nebude opakovať, aby nás konečne pustil.
,,Ten nemá všetkých 5 pokope." mračila sa Cammy. A potom sme sa tak rozrehotali, že ešte aj otvoril dvere kabinetu a začal po nás čosi vykrikovať. Ale to sme už nepočuli, lebo sme šprintovali preč.Zastavili sme sa až za rohom a lapali dych. Keď sme ho chytili vybrali sme sa konečne von zo školy. ,, Ooo do kelu!" zastala som. ,,Čo??" ,,Zabudla som si veci v učebni... Asi budeš musieť ísť sama.." A tak sme sa objali na rozlúčku a ja som znova šprintovala ( teda aspoň tak ako mi to dovolovali moje botky) do učebne pre svoju tašku. Vzala som ju a už krokom som kráčala ku dverám. Keď už som bola skoro pri nich niečo sa stalo.....
Pri dverách je totižto vcelku dlhá ulička do telocvične a do šatní. Bola tmavá, a tak som si nevšimla, že by tam niekto bol, pokiaľ sa odtiaľ nevystrčila ruka. Chytila ma za predlaktie a zatiahla do tej uličky. Zrýchlil sa mi dych.Nevedela som čo sa stane, ani to, kto tu je so mnou. Až som začula ten hlas. ,,Neboj sa Cath, chcem sa len porozprávať.." ,,Nemám sa s tebou o čom rozprávať." zamračila som sa aj keď som vedela, že to nevidí. ,, Nebuď taká chladná.." ,,Ja že som chladná?? Pozri sa ako si sa správal ty, keď som na teba vyliala jedno poondiate cappucino..." a šla som preč. Znova ma vzal za ruku a stiahol naspäť. A tentokrát ma uväznil svojim telom.Rukami sa oprel o stenu pri mojej hlave a začal rozprávať. ,, Pozri Cath.. Ja taký nebývam a ani niesom.Mal som len zlú náladu a nemôžem ti povedať prečo, lebo by sa všetko pokazilo a to ja nemienim riskovať.... Ale to čo ti chcem povedať...." nachvíľu sa odmlčal. Za ten čas, čo som tu bola si moje oči trochu zvykli na tmu a videla som, že si znova prehrabol vlasy.Všimla som si, že to robí vždy, keď je nervózny. ,,Už odvtedy ako si sem prišla prvý krát si sa mi zapáčila. Ale až dnes na lúke, keď som sa ti pozrel do očí som si uvedomil.... Ja ťa asi milujem Cath..." vydýchol. Ostala som tam stáť ako solný stĺp. ,,Tak už niečo povedz..." ozval sa po chvíli. ,, Dean ja..... ja...." Dočerta s hanblivosťou!! ,,Cítim to rovnako... Ale neviem či som pripravená..." položil mi prst na ústa. A pobozkal ma.Strelila som mu.A to riadnu.Chytil sa za líce. ,,Teda ty si riadne divoká, Cath." usmial sa. ,,Ale aj keď by som od teba dostal tisíc faciek nemohol by som odolať tvojim perám...." prešiel mi palcom po perách.Zatvorila som oči. ,,... tvojej čokoládovej pokožke..." prešiel mi chrbtom dlane po ramene ,,... a vlastne tebe celej." pomaly mi rukou stúpal po stehne a vyhŕňal mi sukňu. Celý ten čas sa mi pozeral do očí.Zachvela som sa ,,Vidím ako na mňa reaguješ Cathleen. Si plná pritikladov... Chceš ma, ale nevieš či si pripravená so mnou chodiť... Chceš aby som ťa bozkával a dotýkal sa ťa, ale zároveň sa bojíš, že ti ublížim a že budeš vyzerať ako štetka..." ,,Odkiaľ to všetko vieš??" ,, Všetko máš v očiach. Dá sa v nich čítať ako v otvorenej knihe." otočila som hlavu.Nechcela som, aby vedel úplne všetko.Už toto bolo veľa. Jemne ma chytil za bradu a donútil ma tak pozrieť sa mu do očí. ,,Nehanbi sa za to čo cítiš. Tvoje pocity ťa robia tebou.A ty si úžasná." usmial sa. V živote mi chalan nepovedal, že som úžasná. A už vôbec mi nehovoril také múdre veci.Asi naozaj nie je taký, aký vyzeral v jedálni... A tak som ho pobozkala.Pritlačil ma ešte viac k stene.Vzdychla som.V živote som sa takto necítila.Čo to dopekla ten chlap so mnou urobil??? Chytil ma pod zadok a zdvihol hore. Nohy som si obkrútila okolo jeho bokov.Prehĺbil bozk.Zapojil aj jazyk a tak som sa pridala. Nikdy som sa nebozkávala a nepotrebovala som ani žiaden návod. Všetko to išlo akosi samo.Naše jazyky tancovali vlastný tanec vo vlastnom tempe na tlkot našich sŕdc.Rukami som mu prechádzala po chrbáte...
Keď ma zložil znova na zem, chvíľku sme lapali dych a potom sme pokračovali. Ešte viac sa na mňa natlačil a tak som cítila, aký mám na neho vplyv. Tentokrát ma začal bozkávať na krku.Zatvorila som oči a ušiel mi ďalší vzdych.Začal ma bozkávať nástojčivejšie a rukami 'zablúdil' na môj zadok.Zašla som mu rukami do vlasov a nechala si jeho tmavé vlasy pretekať medzi prstami. Odrazu ma prestal bozkávať.Zubami prešiel po hrane mojej čeľuste a pošepkal mi ,,Zajtra si prídem po odpoveď." a už ho nebolo. A tak ma so zvláštnym pocitom v podbrušku a celú roztúženú a zmätenú nechal opretú o stenu.Nakoniec som sa aj tak zosunula na podlahu.Ale moje povedomie skákalo 10 metrov do výšky. Máš ho!! Ulovila si najkrajšieho chalana na škole!!