Milý denníček,
Zhlboka som sa nadýchla a vyskočila som z auta aj ja. Obišla som auto a oprela som sa o kapotu.
„Mňa si nečakala, čo?“ spýtala som sa ironicky a nadvihla som jedno obočie. Ruky som si založila na hrudi a vyšpúlila som pery.
„Čo tu ty robíš? Ako to, že máš Justinove auto a písala si mi z jeho mobilu?!“ opýtala sa nechápavo Selena a podišla priamo pri mňa. Hľadela mi do očí a čakala na odpoveď.
„Keď už sme pri tých autách,“ uškrnula som sa a jedným prstom som ukázala na jej auto za jej chrbtom. „Nemala si ty znáhodou takého čierneho Land Rovera? Čo s ním je? Je v servise, ešte stále, alebo ti svedomie nedovolí sadnúť za jeho volant?“
Selena vyvalila oči a prekvapne na mňa hľadela. Na prázdno otvorila ústa a potom ich znovu zavrela, pretože zťažka preglgla. Zlhboka sa nadýchla a slabo zašepkala: „Ako vieš, že som mala auto v servise?“
„Nehraj sa teraz na neviniatko, Selena. Spomenula som si! A obe dobre vieme, že to ty si bola tá, ktorá toto celé spôsobila!“ zavrčala som naštvane a vystrela som sa. Prešla som k nej ten kúsok a stála som od nej možno na centimeter. „Ako si sa dokázala pozrieť mi do očí a povedať mi, že si rada, že som v poriadku? Veď si ma zrazila!“
„Ale ja som nechcela! Ja som to nespravila naschvál!“ obraňovala sa Selena a ospravedľňujúco zvraštila čelo. „Nech ťa nemám akokoľvek rada, ja by som ťa naschvál nezrazila! Bola som v tú noc rozrušená a potrebovala som Justina a ty si mi skočila do cesty.“
„Ja som ti skočila do cesty? Ty si išla ako šialená! Fajn, možno si bola rozrušená, videla som ti tú hrôzu v tvári. Nehovorím, že si to spravila schválne, ale... Preboha, Selena, už len kvôli Justinovi. Videla si ako sa celý tan čas trápil, že to všetko bola jeho chyba, že keby ma nebol ten deň odtiaľ pustil pešo, tak by sa to proste nestalo! A ty? Ani ťa nehlo povedať mu pravdu! Ako si sa dokázala pozrieť mu do očí po tom všetkom? On ťa miluje z celého srdca a ty mu toto spravíš? Máš v sebe vôbec morálku?“
„Myslíš si, že pre mňa to bolo jednoduché? Pozerať sa na neho, keď sa tak trápil kvôli tebe?!“ opýtala sa nechápavo a do hlasu sa jej vkrádal hnev.
„Ach... Z tohto by sa dalo povedať, že ty si to spravila zo žiarlivosti,“ odvetila som a mykla som plecom. „Na tom si novinári zgustnú.“
„Ty to dáš do novín?“ spýtala sa Selena prekvapene a vystrašene.
„Nie, nedám. Ja nie som taká suka ako ty. Skazilo by ti to celý život a to je príliš veľká cena, za to, že ty si mne skazila pár týždňov,“ odpovedala som s pokojom v hlase. „Ale to čo ti teraz poviem, si zapamätaj do konca života. Ešte raz sa mi objavíš pred očami s tým, že sa budeš pokúšať ma naštvať, tak ver, že sa už pomstím. Proste ma ignoruj, ako keby som nežila, ako keby sa ti podarilo zabiť ma ten večer a ži s pocitom, že si nútila všetkých okolo seba sa zbytočne trápiť kvôli mne! Že Justin si to vyčítal viac než čokoľvek iné, aj keď za to nemohol!“
Otočila som sa do nej a vrátila som sa k autu, otvorila som dvere a keď som išla nastupovať, tak som jej ešte povedala: „A vieš čo je natom všetko najlepšie? Že ty ma zrazíš, ja zabudnem na tvojho frajera a jeho bozky mi vrátia pamäť.“
„Povieš mu to?“ opýtala sa Selena potichu a v oku sa jej zaleskla slza.
„Nie, ja mu to nepoviem. Miluje ťa a keby toto zistí, bol by sa trápil ešte viac. Kvôli mne sa Justin až príliš trápil, nedovolím, aby sa trápil ešte viac. Či mu to ty povieš, alebo nie, to je už na tebe. Ale dávaj si pozor, môže sa stať, že ja sa raz omylom preceknem,“ uškrnula som sa a mykla som plecom. Nastúpila som do auta a vycúvala som odtiaľ. Na duši som mala teraz pokoj a už som mohla privítať späť svoje spomienky. Vrátila som sa domov a Justinovi som napísala sms, nech potom príde pešo, aby mohol ísť domov na svojom aute. Neodpísal nič, asi nemal čas, tak som vošla do domu a priamo na terasu. Ľahla som si na lehátka a oprela si hlavu. Hľadela som na oblohu, ktorá začínala pomaly, ale isto čierňavieť, možno po 10 minútach ma to prestalo baviť, tak som zavrela oči a spomínala som na všetky tie časy, ktoré ma robili šťastnou. Usmievala som sa pri tom, občas som sa zasmiala, keď sa mi v mysli objavilo, čo som s Justinom stihla vyviesť. Počula som, že zavŕzgali schody, ktoré vedú z terasy na pláž. Otvorila som oči a pozrela som sa na Justina, ktorý vystupoval už z úplnej tmy.
„Ahoj,“ usmiala som sa na neho a zahľadela sa mu do vysmiatej tváre.
„Ahoj,“ tiež sa usmial a podišiel ku mne. Nahol sa ku mne a pusa na privítanie nechýbala. Justin si ľahol na lehátko vedľa toho môjho a hľadel mi do očí. „Čo si si to potrebovala vybaviť?“
„Keď som hovorila, že som si spomenula na všetko, Justin, tak na všetko, čiže aj na toho, kto ma zrazil,“ odvetila som potichu a sklonila som hlavu, aby mi nevidel do očí.
„Ty vieš kto bol? Videla si mu do tváre?“ opýtal sa Justin a vystrel sa. „No, tak, Nataly, hovor!“
„Áno, viem kto to bol, ale nepoviem ti to,“ odpovedala som a zdvihla som k nemu pohľad. „Prepáč. Ty poznáš toho človeka a keby ti poviem jeho meno, tak by si sa iba trápil. Prosím ťa, nevypytuj sa ma na nič, je to zbytočné, nič ti nepoviem. Robím to kvôli tebe, tak mi to nerob ešte ťažšie.“
„Povedz mi to, Nataly! Mne je jedno, že sa budem trápiť, ten hajzel musí zaplatiť zato čo spravil! Ako ho môžeš obraňovať?“
„To vravíš, len preto, lebo nevieš, kto to bol. Keby ti poviem to meno, nehovoril by si to... Prosím, prosím, prosím, nerieš to,“ zašepkala som a pozrela som mu od nahnevaných očí.
Justin si vzdychol a oprel sa o lehátko. Zahľadel sa na more a o chvíľu sa spýtal: „Prečo práve môj bozk ti vrátil pamäť?“
„Pretože som zabudla na teba, pretože.. s tebou mám najšťastnejšie obdodie môjho života,“ usmiala som sa na neho a potom som naštvane dodala, ale bolo to len zo srandy: „Ty tiež si mi nevedel strčiť jazyk do úst skôr?!“
Justin sa zasmial a pokrútil hlavou. Ostali sme ticho a obaja sme premýšľali o svojom, keď sa znovu ozval Justin, ale tentoraz ostýchavým a tichý hlasom: „Viem, že toto čo teraz poviem, nie je správne, ale musím to zo seba dostať.“
„Hovor, vždy mi hovor všetko, či to je správne alebo nie,“ vyzvala som ho a pozrela som na neho s očakávaním, že čo z neho vylezie.
„Za ten čas, čo si nevedela kto som... Chýbali mi tvoje pery,“ zašepkal Justin a pozrel mi do prekvapených očí. „Viem, že by som to nemal cítiť, keď chodím so Sel, ale ja si nemôžem pomôcť.“
„Ja neviem čo ti mám povedať,“ odvetila som užasnuto, pretože som naozaj nemala slov. Nenapadlo ma nič, čo by som mu mohla povedať. Nevedela som ako reagovať.
„Nehovor nič, nechcem počuť, to čo si myslím, že mi povieš,“ pokrútil hlavou a sklonil hlavu k svojim kolenám.
„Nemiluješ ma, že nie?“ spýtala som sa a bolo mi jedno, že ma žiadal o to, aby som nič nehovorila, musela som to zistiť.
„Nie tak, ako si myslíš. Ja ťa ľúbim ako sestru alebo kamarátku, len proste... pár mesiacov som stále cítil tvoje pery a zrazu nič?“ odvetil Justin a znovu zdvihol pohľad mne do očí.
„Pamätáš si na ten deň, keď som plakala v tvojej izbe?“ opýtala som sa potichu a úplne odveci. Len ma to napadlo a chcela som, aby to vedel.
„Nedá sa zabudnúť, Nataly,“ smutne sa uškrnul Justin a mykol plecom. „Prečo?“
„Ale dá, Justin, ja som toho príkladom,“ zasmiala som sa a pozrela som sa na more. „Pretože, na ten druhý deň si sa rozprával s Pattie...“
„Oh shit,“ zahrešil Justin a prekvapene mi hľadel na profil tváre. „Ty si nás počula? Tak preto si bola taká odmeraná.“
„A čuduješ sa mi? Potom čo som si vypočula? Nenávidím to obdobie, ktoré som nevedela kto si! Ach, bože, prajem si, aby si ma naozaj v ten večer nikam nepustil,“ zaželala som si a hlavu som si oprela o lehátko. Zavrela som oči a plytko som dýchala.
„Ja si to budem vyčítať do konca života...“ zašepkal Justin, tak potichu, že som to skoro cez šum mora vôbec nepočula, to by bolo jeho šťastie, keby som to nepočula. Naštvane som otvorila oči a vyskočila som na nohy. Prešla som k nemu a zostala som stáť nad ním. Ukázovakom som mu šermovala do tváre a vrčala som na neho: „Justin Drew Bieber! Ja ti raz odtrhnem hlavu! Povedala som ti, aby si s týmto prestal! Ešte raz povieš niečo také, tak ver, že si to budeš vyčítať do konca života, ale vieš prečo? Pretože s tebou už nikdy viac neprehovorím, rozumel si mi?!“
„To by si nevydržala, Nataly,“ uškrnul sa Justin a pomaly sa postavil. Stále sme oproti sebe a ja som mala ukazovák ešte stále zdivhnutý, ale teraz opretý o jeho hruď.
„Myslíš?“ spýtala som sa a nadvihla som obočie. „Fajn, môžeš ísť domov a že kto sa nevydrží s kým rozprávať dlhšie.“
„Stávka?“ znova sa uškrnul Justin a nadvihol jedno obočie. Na ústach mu začal pohrávať jeden z tých jeho lyšiackych úsmevov, ktoré som od tej nehody nevidela.
„Hej,“ prikývla som vážne, ale ústami mi mykalo a odstúpila som od neho, aby som vystrela prsty na dlani. Justin mi ju chytil a s úsmevom mi hľadel do očí. „O čo?“
„Ak vyhrám ja, ty mi venuješ jeden normálny bozk.. nie pusu, akú mi dávaš vždy, ale normálne ma pobozkáš,“ odvetil Justin a jemne pootvoril ústa, ale ani sa neusmieval ani nič, len čakal moju reakciu. Chvíľu som premýšľala, tak nadvihol obočie a nakoniec som prikývla.
„Ale čo ti nato povie Selena?“ spýtala som sa a stále som mu držala ruku.
„Nič, nedozvie sa to, je to len medzi nami,“ mykol plecom a kývol hlavou, aby som si vybrala o čo sa chcem staviť.
„Fajn, tak ak ja ťa mám pobozkať, tak ja si vyberiem, hmm... Naspievaš pre mňa pesničku,“ zasmiala som sa a nadvihla som jedno obočie, že čo mi nato povie.
„Beriem,“ zasmial sa Justin a potriasol mi rukou. „Ale v tejto našej malej stávke neplatia smsky alebo správy na fb a twitteri, že nie?“
„Nevydržal by si, čo?“ spýtala som sa so smiechom a potom som už vážnejšie dodala: „Nie, neplatia. Povedala som rozprávať, nie písať.“
„Nie, nevydržal,“ zasmial sa Justin a pustil mi ruku.
Nahla som sa k nemu a pobozkala som ho na líce. „Vymýšľaj nejakú pesničku, pretože toto ti nedovolím vyhrať.“
„Naschvál len na líce? Ty ma chceš vyprovokovať, Nataly! Vážne chceš prehrať?“ opýtal sa Justin so smiechom a pozrel mi do očí.
„Keď odídeš z tejto terasy, stávka sa začne, takže padaj už,“ odvetila som so smiechom a ruky som mu položila na plece. Začala som ho tlačiť ku schodom, až zoskočil dolu. S úsmevom som mu zakývala a otočila sa na päte. Vošla som do domu a išla si dať neskorú večeru. Keď som jedla, tak mi začal vybrovať mobil. So smiechom som ho zobrala do rúk a všimla som si, že mám ešte dve správy, okrem tej jednej čo mi práve prišla. Jedna bola od Freda: Ty si si spomenula potom čo ťa Justin pobozkal.. Ako je to možné?
Hneď som mu nato aj odpísala: Možno je to tým, že na neho som zabudla, tak on mi musel pomôcť spomenúť si..
Zrušila som správy s Fredom a pokračovala som v prezeraní správ, no tá druhá bola samozrejme od Miley: Keď si si spomenula.. Vieš kto ťa zrazil?
Chvíľu som premýšľala čo odpísať a pri tom som prežúvala jedlo pred sebou. Nakoniec som odpísala: Nie.. Nevidela som tej osobe do tváre..
Klamala som v záujme Seleny? Som ja normálna? Ale treba si uznať, že to nie je v záujme Seleny, ale záujme Justina. Keby on zistil, že kvôli jeho frajerke sme skončili v takejto situácii, naozaj by to nedopadlo dobre..
Otvorila som správu od Justina: Dobrú noc :) Zajtra sa vidíme u mňa
So smiechom som sa postavila, pretože už som mala dojedené a tanier som položila do dresu. Pozhasínala som svetlá a keď som šla po schodoch hore, tak som ťukala do mobilu: Zabudni.. ak sa s tebou nemám rozprávať, tak ťa nemôžem ani vidieť
Vbehla som do izby, dala si rýchlu sprchu a zaľahla do postele s mobilom pri tvári, pretože som mala ďalšiu sms: No pekne prídi, aspoň mi niečo povieš a ja niečo dostanem :P
Sms pre Justina: Ale nič ty nedostaneš.. Možno jedine ďalšie ocenenie za song o mne ;)
Justin: Ani jednu našu stávku si nevyhrala.. Neverím, že vyhráš túto :P
Ja: Lebo podvádzaš vo všetkom! S tebou sa neoplatí robiť nič
Justin: Napr. čo sa so mnou neoplatí robiť? P.S. Skvele bozkávaš ;)
Ja: Bieber!
Justin: Prosím? :)
Ja: Končím! Keď budeš mať napísaný song, zavolaj..
Zablokovala som mobil a strčila ho pod vankúš. Hneď ako sa mi spojili viečka na dlhšie než jednu sekundu, tak som sa unášala v ríši snov. Po tomto vyčerpávajúcom dni sa ani nečudujem, že som hneď zaspala.