Sonja
Nevedela som čo mám robiť a ako sa mám správať. Zľakla som sa. Nadobudla som pocit, že je predo mnou Dimitrij a pokúša sa ma dostať. Presne takto som sa teraz cítila. Ublíži mi aj on? Alebo ma čaká niečo horšie ako byť Dimitrijovou manželkou? Tieto dve otázky sa mi stále opakovali v mojej hlave a nemohla som ich zo seba dostať.
Postavil sa predo mňa a ja som netušila čo mám od neho očakávať.
,,Dobre, tak ty mi chceš povedať, že si Jasperova sestra?" položil mi otázku a ja som mu nemo prikývla.
Ako mu to mám dokázať? Veď nemám žiadne doklady ani dokumenty o tom, že je to pravda. Iba slová mojej mamy, ktorej verím, pretože mi nikdy neklamala. Vždy bola úprimná, aj keď pravda akokoľvek bolela. Samozrejme až na fakt, že môj otec nie je môj otec, ale chápem chcela ma ochrániť pred týmto tu. Za tých pár minút čo som tu poznám aj dôvod.
,,Máš niečo, čím by si to vedela dokázať? Testy DNA alebo rodný list?" kývla som záporne hlavou a pozrela do zeme. Veď nemá ani kufor s vecami, tak kde by som nabrala nejaké hlúpe papiere?
,,Nemáš," konštatoval a ja som mu nemohla protirečiť.
,,Nie nemám. Povedala mi to mama a ja mojej mame verím," úprimne som mu odpovedala s takou láskou, akej ma učila moja mama.
,,Tak prečo teda neprišla s tebou? To ti mám akože uveriť?" pokračoval ďalej a ja som si pripadala ako na nejakom policajnom výsluchu.
,,Moja mama so mnou nemohla prísť," odpoviem a viac sa mi nechce o tom hovoriť. Je to dosť bolestivá téma. Veď som ju ani nemohla pochovať a musela som utiecť z mojej krajiny. Táto bolesť a trápenie ma sužuje odkedy som o ňu prišla. Keď nemôžete dať posledné zbohom svojej milovanej matke, je to to najhoršie čo môže byť.
,,Prečo?" pýta sa, ale mne sa nechce o tom vravieť a ani mu nemôžem povedať skutočný dôvod mojej návštevy, pokým neprehovorím s mojím bratom.
,,Je chorá. Nezvládla by cestu," zaklamem, lebo si neželám, aby vedel skutočnú pravdu.
To, že som sirota, ktorú keď vyhodí na ulicu zomrie alebo sa dostane do rúk násilníka. Bol by brat ochotný ma prijať, keby sa dozvedel skutočnosť, prečo som tu? To však neviem a chcem to povedať ako prvému jemu. On si to zaslúži viac ako tento tu.
Aj keď musím priznať, že sa mi zdá ako celkom férový muž. Je dominantný a nie je až taký hrôzostrašný, ako ten pri bráne. Aspoň tak na mňa nepôsobí. Necítim z neho taký strach. Síce na začiatku som mala veľké obavy, ale keď som ho uvidela lepšie a hľadeli sme na seba, tak to nie je už také strašné. Čím sme spolu dlhšie, tým menej mám z neho hrôzu.
Niektoré slová, ktoré vyslovil ma vážne vyľakali, ale teraz je to už omnoho lepšie. Je veľmi pohľadný a páči sa mi, že ako jediný je oblečený úplne ležérne. Len rifle a obyčajná košeľa, ktorej rukávy sú vyhrnuté po lakte. Tak odhaľuje svoje tetovanie, ktoré je značne veľké, ale obraz neviem rozoznať, keďže nevidím celú ruku.
Možno tiger? Alebo drak? Rada by som to zistila a ak by z nás boli priatelia určite sa ho to spýtam. Má prenikavé zelené oči a husté krátke čierne vlasy. Ostré črty tváre z neho robia dominantného muža a určite sa vie aj dobre bozkávať. Čo mi to vôbec napadlo? Ako som sa z toho všetkého čo sa udialo dostala do bodu, kedy si premietam jeho bozky? Fuj. Nič takéto sa nebude diať a už určite nie s ním. Neprišla som sem, aby som si začala s neznámym mužom, ale aby som dostala pomoc. Tú potrebujem v tejto chvíli najviac.
,,A otec? Teda, ak tvrdíš, že si Jasperova sestra, tak musíš mať ešte jedného nevlastného otca. Kde sa nachádza? Či aj ten je chorý?" povie uštipačným tónom hlasu a vo mne sa nahromadí kopa hnevu. Lenže pokým nebudem mať istotu, že ma tento tu zavedie k bratovi nemôžem byť odporná. Nechám si to na neskôr, keď budem s bratom a sľúbi mi pomoc.
,,Matka ma vychovala sama," ďalšia lož, ale nesmiem riskovať, že by sa dozvedel prečo zomrel môj nevlastný otec. Čo ak by sa nejako dopracoval k tomu, že pracoval pre Dimitrija? Marcus by určite nedovolil, aby sa žena, ktorej nevlastný otec bol opilec a človek pracujúci pre ruskú mafiu dostala k Jasperovi. Je na ňom vidieť, že si na bezpečnosti o svojho pána potrpí a ja by som mohla byť veľkou prekážkou a pochopiteľne aj nebezpečenstvom.
Ruská mafia je veľmi zlá a ešte k tomu tá naša obchoduje s bielym mäsom. Dúfam, že táto mafia tu nie, aj keď vylúčiť sa to nedá. Radšej to ani nechcem vedieť, žiť v sladkej nevedomosti je lepšia voľba.
,,Jasperov otec sa nikdy nezmienil, že má ešte jedno dieťa a určite by to bol Jasperovi pred smrťou povedal," prejde mi prstami po pramienkoch vlasov a zadíva sa na mňa.
Toto bude ešte ťažšie, ako som si myslela.
Marcus
Príde si sem a tvrdí, že je nevlastnou Jasperovou sestrou? To jej mám ako uveriť? Žiadne dokumenty, ani nič, čo by tomu naznačovalo. Iba prenikavé hnedé oči, ale aj tie občas klamú. Sice moja mama bola iného názoru a preto som skončil tam kde som.
,,Nevedel o mne," odvetí a ja sa zamyslím. Mohla by byť toto celé pravda? Prečo by jedna žena zamlčala takú skutočnosť mužovi, že má dcéru? To je strašné. Jasperov otec by sa bol určite postaral o svoju dcéru keby o nej vedel a preto to voči nemu bolo nespravodlivé.
,,Povedz mi z akého dôvodu si tvoja matka nechala takéto tajomstvo iba pre seba? Veď to je choré?" poviem a nastane to, čo by som vôbec nečakal.
,,Choré? Vravíš choré? Ja ti poviem čo je choré. Keď jeden muž naháňa bezbranné dievča po záhrade, ktoré sa snaží získať pomoc od človeka, ktorého vôbec nepozná a nik ho nechce vypočuť. Keď namiesto toho, aby si mi pomohol a zaviedol ma za mojím bratom ma tu vypočúvaš, ako nejakého väzňa," vyprskne na mňa a ja ostanem stáť ako obarený. Tak takúto reakciu by som od nej neočakával. Nevedel som, že sa v tomto malom stvorení skrýva taká šelma.
,,Nejaká si ostrá," zvolám a v tej chvíli schytám jednu facku. To si zo mňa robí srandu. Namiesto toho, aby bola ticho a rada, že neschytala jednu guľku tu na mňa zaútočí.
,,Mám pokrk tvojich hier a hlúpych otázok. Nemám na to čas a ani náladu. Pred hodinou som priletela z Ruska a som rada, že vládzem stáť na nohách. Nejedla som a nepila som už celé hodiny a spánok je to čo nutne potrebujem. Tak mi tu nedávaj sprosté otázky a zaveď ma za svojím pánom. Ak si myslíš, že by som bola niečoho schopná, tak sa mýliš, jediné čo chcem je jeden obyčajný a bohužiaľ bolestivý rozhovor. Tak ma odveď za Jasperom," zvreskne na mňa a ja si v tom momente niečo uvedomím.
,,Pred chvíľou si ma spacifikovala a chceš, aby som ti uveril, že nie si niečoho schopná? Uvedomuješ si čo hovoríš?" argumentujem.
,,Mama ma zapísala na hodiny sebaobrany, ale nič viac ako to, čo som ti predviedla neviem. Keby som bola taká schopná ako vravíš, tak by som asi bola zneškodnila tvojich mužov pri bráne, nie?" ohradí sa a v niečom má pravdu. Ale istotne jej to nepoviem.
,,Tak to je od nej pekné. Ja ťa však nemôžem len tak pustiť do domu, nerozumieš? To všetko čo si doteraz urobila dokazuje iba to, že si nebezpečná a ty chceš, aby som ti uveril, že nie si hrozba?" vzpriamim sa a zaujmem pevný postoj.
,,Myslíš si, že mne sa toto páči? Tak to si na veľkom omyle. Nie som tu z čistej radosti a už vôbec nemám náladu sa tu s tebou dohadovať. Už som ti povedala čo od teba chcem a preto žiadam, aby si to aj urobil. Nevieš čo ma k tomuto všetkému dohnalo a čo všetko som musela obetovať, aby som sa sem dostala, ale jednu šancu si zaslúžim, aspoň jednu," zhrozene a udivene na ňu pozerám a neviem čo si mám o tomto jej monológu myslieť. Je mi však jasné, že tu nie je z vlastnej vôle, keby áno, vyzerala by omnoho lepšie.
,,Je mi ľúto, ale nemôžem ťa pustiť dnu. Stali sa v tomto dome isté veci, ktoré zmenili bezpečnosť a správanie sa ľudí, ktorý tu žijú. Predstavuješ pre Jaspera hrozbu a ja ťa ďalej nevpustím," vysvetlím jej, aby konečne pochopila, že musí odísť a svojho želania sa nedočká.
Udeje sa však to, čo som vôbec nepredvídal a ona omdlie. Zvezie sa na zem a ja ju nestihnem ani zachytiť. Už len toto mi chýbalo. Zavesiť si na krk človeka, ktorý môže byť potencionálnym nebezpečenstvom a nemôcť sa ho len tak zbaviť.
Mama ma vychovala slušne, teda aspoň si myslím a nikdy by mi neodpustila, keby som sa vykašľal na ženu, ktorá potrebuje nutne moju pomoc. Aj keď si o nej myslím svoje, ale nenechám ju len tak uprostred trávnika ležať a povedať chlapom, aby ju vyhodili pred bránu. To by som bol riadna sviňa a to určite nie som.
Síce mám temnú minulosť a vykonal som veci, ktoré sa na poctivého človeka nepodobajú, ale bolo to nutné pre dobro ľudí a mojej rodiny.
Občas sa za to hanbím a mám aj nočné mory, ktoré ma už dlhé roky trápia, ale nemôžem sa im vyhnúť a zastaviť ich. Stali sa mojou súčasťou a pokusy ako sa im vyhnúť a zbaviť sa ich zlyhali.
Neustále myslenie na veci, ktoré by som mohol urobiť inak a ktoré zmenili celý môj život. Moje činy a nešťastie v živote zo mňa urobili to, čím som a následky si musím odpykávať.
Dúfam len, že raz nastane deň kedy sa ich zbavím a budem sa cítiť slobodne. Avšak ešte sa to nestalo a mám obavy, že ani nestane...
Takže po dlhom čase ďalšia časť😊
Ospravedlňujem sa, že mi tak dlho trvalo, kým som si našla chvíľu a zverejnila pokračovanie
Príjemné čítanie☺️
Veve❤️