Nasledujúce dni bola Rebeka bola ako vymenená. Nielen doma, ale aj v škole, kde vôbec nedávala pozor. A to nespomínajme písomku z matiky, ktorá dopadla dosť zle.
S nikým sa poriadne nerozprávala. Dokonca ani s Melanie.
Nech sa jej najlepšia kamarátka snažila akokoľvek, zmysluplnú odpoveď, na to čo sa deje, od Rebeky nedostala.
A čo jej mala povedať?
Že je čarodejnica? Že aj jej babička je čarodejnica? A vlastne že aj jej rodičia boli čarodejníci a matka bola dokonca nejaký hybrid?
Čo to znamená?
Ako by som to mohla vedieť?
Že by ten incident v záhradnom domčeku... že by som to urobila naozaj ja? Že by som sa sama ochránila?
Keby aj áno, ale ako?
Rebeka celý týždeň iba rozmýšľala nad jej rodičmi, nad sebou a babičkou, nad tým čo sa stalo, a nad krátkym príbehom, čo jej babička povedala.
Ale bol zvláštny... ten príbeh bol naozaj zvláštny.
Myšlienky na vlkolakov a čarodejníkov Rebeke nedali spávať. Celý ten príbeh, čo jej babička povedala bol proste ako vystrihnutý z nejakej rozprávkovej knihy.
Babička v ňom spomenula vlkolakov a čarodejníkov. A ich dieťa - čiže ju - nazvala vlčím dieťaťom.
Ale to nebolo všetko.
Rebeke sa čoraz viac začali do mysle vkrádať myšlienky na to, čo to znamená byť čarodejnicou?
Čo to zo sebou prináša?
Akú má moc?
Čo môže a nemôže robiť?
Je to dobré alebo zlé?
A čo to pre ňu vlastne znamená?
Rebeka začala uvedomovať, že by mala začať hľadať odpovede na vlastnú päsť.
Ale kde?
Netrvalo dlho, a Rebeka si uvedomila, že babička má pravdepodobne v záhradnom domčeku v malej miestnosti za zamknutými dverami nie len nejakú kopu byliniek, ale evidentne tam bude mať zamknuté aj všetky svoje tajomstvá.
Že by tam boli odpovede?
Áno!
A tak sa Rebeka rozhodla že poobede, keď babička nebude doma, potajme nahliadne do tajnej miestnosti v záhradnom domčeku.
Nikdy predtým doňho sama a bez babičkinho dovolenia nešla, ale to sa teraz zmenilo!
Keď Rebeka prišla domov, uistila sa, že babička nie je doma. Tak ako každý štvrtok, tak aj dnes, išla po bylinky.
Rebeka sa teda potajomky vkradla do babičkinej spálne, a začala prehľadávať skrine a šuflíky s jediným cieľom: nájsť kľúče od záhradného domčeka.
Po chvíli hľadania ich našla v malej krabičke v jednom zo šuflíkov.
Keď potom Rebeka vošla do záhradného domčeka, zvedavo sa pozrela na stenu, kde predtým stála obrovská polica, ktorá ju skoro privalila. Teraz tam však bolo prázdne miesto čakajúce na novú policu, zatiaľ čo všetky misky a knihy ktoré boli predtým v tejto polici, boli narýchlo poukladané na pracovnom stole, na ktorom babička bežne miešala bylinky.
Rebeka sa zhlboka nadýchla, naposledy sa poobzerala, či tam nikto nie je a potom rýchlo pribehla dverám skladu, za ktorými sa budú istotne nachádzať odpovede, a odomkla ich.
V tom však niečo zašuchotalo.
Rebeka zbystrela, a so zatajeným dychom sa pozrela za seba.
,,Mňau!" ozvala sa Pampi, ktorá práve vošla do záhradného domčeka.
,,Ah, to si ty? Pampi, skoro si mi privodila infarkt!" zhíkla Rebeka, no potom dodala miernejším hlasom: ,,Od vtedy ako spadla tá skriňa, som ťa tu nevidela. Kde si sa túlala?"
Rebeka síce položila otázku, ale vedela, že na ňu nedostane odpoveď.
Ako by aj mohla?
Aj keď je vraj čarodejnica, bohužiaľ zvieratám nerozumie.
,,Pampi, heš!" Rebeka naznačila mačke, nech do skladu nevchádza. Pampi ju poslúchla a tak si len sadla pred prah dverí, a zvedavo sa pozerala na Rebeku.
Keď Rebeka vošla do skladu, uvedomila si, že je vo veľmi malej miestnosti zapratanej skrinkami a policami, ktorá mala len malú uličku uprostred, na konci ktorej sa nachádzalo malé okno a pod ním stolík so stoličkou.
Po tom, čo sa rozhliadla po okolí, uvedomila si, že vlastne ani nevie čo hľadá.
Pristavila sa teda pri prvej polici so starými knihami najrôznejších farieb, veľkostí a tvarov, a začala si ich sústredene prezerať.
Hneď na prvej polici sa nachádzalo niekoľko tenších vydaní knihy s názvom Kúzelné zranenia, ktoré boli očíslované od 1 po 24.
,,Kúzelné zranenia? Takže babička si zo mňa nerobila srandu..." skonštatovala Rebeka.
Hneď za nimi bolo sedem vydaní obrovských a hrubých kníh s názvom Liečivé byliny.
Rebeka si náhodne jednu z kníh vybrala a narýchlo si ju prezrela, no potom ju však vrátila naspäť na svoje miesto a pokračovala v skenovaní políc očami.
V ďalšej skrinke sa nachádzalo niekoľko kníh o Liečebných postupoch, a za nimi jedna veľmi hrubá a veľká kniha s názvom Zbierka kúzelných formuliek pre majstrov.
,,Vau, nikdy predtým som o týchto knihách nevedela," zamyslene si povedala Rebeka: ,,Kúzelné formulky, rôzne zranenia a čarovanie..." mrmlala si sama pre seba zatiaľ čo sa otočila k ďalšej polici v ktorej sa nachádzalo niekoľko byliniek.
Hneď pod nimi sa nachádzalo veľké množstvo malých fľaštičiek s názvami, ktoré boli starostlivo naukladané vedľa seba.
Rebeka si zo záujmom prečítala nápisy na niektorých z nich:
Durmanový výluh 70%
Mutatio magnitudine
Takže evidentne je to pravda.
Všetko to, čo si o babičke myslela, a vlastne aj to, s čím sa jej babička včera priznala a čo jej povedala.
,,Potrebujem nájsť viac informácii o tom, čo je to byť čarodejníkom..." povedala si sama pre seba zamyslene a pozrela sa do ďalšej police.
Názvy kníh sa stále týkali byliniek alebo liečiteľstva. Boli tam ešte knihy ako Kalendár mesačných cyklov, Mesačné cykly a ich vplyv na byliny, niekoľko vydaní Zranení kúzelnými tvormi, ba dokonca aj Liečenie porobení a kliatieb.
,,Táto polica mi evidentne nedá odpovede na to čo hľadám," zamrmlala si Rebeka a poobzerala sa po miestnosti.
Vtedy jej pohľad zaujal stolík hneď vedľa malého okienka, nad ktorým sa nachádzala polička s viditeľne zaprášenou krabicou, akoby sa do nej babička nepozrela niekoľko rokov.
To bude možno ono, pomyslela si a vykročila vpred.
Vyšla na stoličku, a natiahla sa po krabicu.
Keď ju dala na zem, opatrne ju otvorila a pozrela sa dovnútra. Bolo tam niekoľko malých kníh. Vybrala teda hneď prvú knihu, avšak bez názvu a začala v nej zvedavo listovať.
Po pár stranách si uvedomila, že v nej boli rôzne runy a ich význam.
,,Toto nie," odložila knihu nabok a vytiahla ďalšiu.
Bola malá, a vypadala skôr ako zápisník.
,,Vreckový atlas mladého čarodejníka," prečítala nahlas: ,,To by mohlo byť niečo, čo mi dá odpovede," zhodnotila a zvedavo nakukla do malej útlej knižky.
Hneď na niektorej z prvých strán začala čítať:
Čarodejníctvo je pojem, ktorý mal u nečarov v rôznych spoločnostiach a dobách rôzne významy. Tieto významy mali spoločné použitie údajných schopností alebo síl: kúzlenie, schopnosť lietať, , veštenie, liečiteľstvo, premiestňovanie, čítanie myšlienok, premena na rôzne zvieratá...
No skôr, ako stihla dočítať vetu, Pampi nepríjemne zavrčala, čo Rebeku prekvapilo a zvedavo sa pozrela jej smerom.
Uvidela však už len Pampin chvost, ktorý veľmi rýchlo zmizol v diaľke.
,,Asi ju to nebavilo," zhodnotila Rebeka, znova sa pozrela do knihy a náhodne otočila niekoľko strán:
Vlkolak je v ľudových poverách a človek, ktorý sa dočasne za určitých okolností (najmä v noci) mení na , správa sa ako vlk a vykonáva rôzne a často zlé skutky – hlavne v prípade, ak svoju vlkolačiu podstatu neovláda dostatočne...
,,Zaujímavé," zhodnotila a potom pokračovala na ďalšej strane:
... Vlkolaci sa v dave nedajú ľahko rozoznať. Vlasy sú prevažne tmavej farby, pokiaľ sa jedná o tzv. ,,pravého" vlkolaka, ktorý sa už so svojimi schopnosťami narodil.
Rebeka sa zastavila a skúmavo si chytila medzi prsty svoje tmavo-hnedé vlasy. Po chvíli pokračovala:
Tí, ktorí sa stali vlkolakmi po uhryznutí, alebo inej forme premeny, si ponechávajú svoju pôvodnú farbu vlasov - môže sa stať, že o pár odtieňov stmavnú...
Oči vlkolaka sú oválne, dúhovka je zvyčajne svetlosivej, svetlomodrej alebo jantárovej farby a pokrýva takmer celé oko – no nie je to pravidlom.
Rebeka sa znova zastavila, zodvihla hlavu a zamyslene sa pozrela pred seba premýšľajúc o svojich orieškovo-hnedých očiach.
Po pár sekundách sa však znova pozrela na knihu, ktorú zavrela a potom sa načiahla po ďalšiu.
,,Atlas tvorov?" prečítala Rebeka nahlas, a potom otvorila knihu a zadívala sa na jej obsah.
Hneď ako prvé jej padla do očí kapitola o vlkolakoch.
Zvedavo nalistovala stranu 10 a začala čítať:
...Sú to rýchle a silné bytosti, ktoré dokážu ovládať aj obyčajných vlkov. Môžu byť zranení, dokonca aj zabití, ale ich zranenia sa hoja nadprirodzenou rýchlosťou. Nie sú nesmrteľní...
Schopnosti a vlastnosti vlkolakov:
OSTRÉ ZMYSLY - čuch, sluch, zrak.
SILA A RÝCHLOSŤ
STOPOVANIE
ALERGIA NA RASTLINU VLČÍ MOR - neliečená a vo veľkom množstve môže spôsobiť aj smrť.
,,Počkať, vlčí mor? Ten pán Brooks..." vyhŕkla: ,,On bol vlkolak?"
Rebeka sa znova zvedavo zadívala do knihy, a pokračovala v čítaní, zhruba tam kde prestala:
Schopnosti a vlastnosti vlkolakov:
NOČNÉ VIDENIE
REGENERÁCIA - dokáže sa rozvinúť do rôznych úrovní. Starší alebo skúsenejší jedinci dokážu zregenerovať aj porušený orgán. Tí, ktorí dosiahli najvyššiu úroveň regenerácie, sú schopní zregenerovať aj odťatú končatinu.
INŠTINKT - vlkolak je schopný rozoznať iného vlkolaka.
Potom znova obrátila stranu a zvedavo čítala ďalej:
... Premena je veľmi bolestivá a ťažká. Vo vlčej podobe mladý vlkolak často stráca kontrolu nad svojimi činmi.
Riadi sa lunárnym kalendárom. Čím bližšie je spln, tým viac ich to ťahá do vlčej podoby. Premena je bolestivá a nedá sa oddialiť.
Síce sú prirodzení predátori, ale nikdy nezabíjajú pre radosť. Lovia iba vtedy, keď sú hladní alebo sa cítia ohrození. Málokedy zaútočia na niekoho zo svojho rodu ...
Keď si Rebeka o vlkolakoch prečítala všetko, prešla na kapitolu o čarodejníkoch:
Existuje niekoľko typov čarodejníkov. Niektoré typy sú celkom bežné, iné náhodné alebo vzácne.
Najčastejším typom sú MÁGOVIA. Títo čarodejníci sa dokážu naučiť najrôznejšie kúzla, ktoré sa však najčastejšie vyjadrujú slovami alebo sústredenou myšlienkou.
Dokážu sa stať odborníkmi na ktorúkoľvek bežnú oblasť, ako napríklad bylinky, lektvary, kliatby a mnoho iných.
Potom sú tu však ostatné druhy čarodejníkov, ktoré okrem tohto základu majú aj nejakú zvláštnu vrodenú schopnosť. Môže to byť liečiteľstvo, veštenie, cestovateľstvo, ...
Rebeka sa tak začítala, že si ani neuvedomila, ako ubehol čas. Keby jej nezazvoní budík, ktorý si sama nastavila ako pripomienku, že sa musí zo záhradného domčeka pratať, ešte predtým, ako sa vráti babička, istotne by ju tam načapala.
Rýchlo zavrela Atlas tvorov a odložila ho naspäť do krabice, podobne ako aj ostatné knihy, až na jednu, a to Vreckový atlas mladého čarodejníka, ktorú sa rozhodla si zobrať so sebou.
Keď zatvárala poslednú skrinku s malými fľaštičkami, na ktorú predtým natrafila, jej pohľad zaujala malá zaujímavo tvarovaná fľaštička vzadu, so žiarivo striebristou tekutinou.
Fľaštička bola z priesvitného skla, a mala na sebe korkovú zátku.
Rebeka si ju skúmavo zobrala medzi prsty...vlastne to v nej nebola tekutina. Vypadalo to ako žiarivo striebristý plyn.
Rebeka sa opatrne načiahla po ňu, a vtedy si všimla, že je na fľaštičke nalepený papierik s krátkym textom: Bekina spomienka z Novembra 2009.
Rebeku vtedy na moment zamrazilo.
Chvíľu sa ešte uprene pozerala na fľaštičku s otvorenými ústami, a potom sa nahlas rozčúlila: ,,November 2009? Moje spomienky z novembra 2009? Sú tam nebodaj spomienky z tej autonehody, ktorú mali moji rodičia?"
V tom jej však znova zazvonil budík, a Rebeka pochopila, že už nie je čas.
Hodila si fľaštičku so spomienkou do vrecka, potom starostlivo za sebou zahladila všetky stopy, zamkla, a vrátila babičke kľúče do šuplíka.
. . .
Ďalší deň v škole sa niesol v znamení nekonečne dlhých hodín. Melanie Olahová, jej dobrá kamarátka a spolu sediaca, sa deň snažila skrátiť neustálym vtipkovaním na adresu učiteľov. No Rebeka sa veľmi nechytala. Stále totiž rozmýšľala nad tým, čo sa jej podarilo zistiť v predošlý deň, tesne pred tým, ako sa babička vrátila domov.
Včera sa v knihe dočítala niečo o veku vlčej dospelosti, kedy sa rodený vlkolak prvýkrát premení. Samozrejme za splnu mesiaca.
Ten vek bol daný na pätnásť až sedemnásť rokov – a Rebeka má pätnásť – čo by znamenalo, že ak Rebeka naozaj zdedila túto schopnosť po jej matke, tak sa môže premeniť prakticky kedykoľvek!
Pätnásť už mala, a do jej sedemnástich je to ešte celý jeden a pol roka.
Okrem toho ju však ťažila ešte jedna vec.
Neznáme spomienky vo fľaštičke, ktorú zobrala babičke zo skladu.
,,Stelová!" vyrušila ju zo zamyslenia profesorka Maxová, ,,Viete nám povedať niečo o veľkej francúzskej revolúcii?"
,,Ehm, ..." Rebeka rýchlo lovila v pamäti snažiac sa zachrániť situáciu, keďže ju profesorka vymákla absolútne nepripravenú... no nič ju nenapadlo, tak iba sklonila hlavu a zahryzla si do pery.
,,Takže?" čakala na odpoveď profesorka a prebodávala Rebeku pohľadom.
Spolužiaci sa začali pochechtávať.
V tom sa však prihlásila Xénia.
Xénia je z Rebekinho pohľadu veľmi zvláštna osoba. Z nejakého doteraz nezisteného dôvodu Rebeku neznáša, a dokonca pri každej možnej príležitosti jej robí zle, alebo ju jednoducho len zhadzuje pred ostatnými. Rebeke bolo jasné, že tentoraz to nebude iné.
,,Áno, Fisherová, nech sa páči," vyzvala ju profesorka.
,,Keďže slečna Stellová evidentne premýšľa nad inými vecami, tak ja vám rada odpoviem," povedala Xénia povýšenecky, zatiaľ čo sa asi polovica triedy zasmiala na jej trápnej poznámke, a potom pokračovala: „Takže, veľká francúzska revolúcia, nazývaná aj Veľká francúzska buržoázna revolúcia - bola revolúcia, ktorá prebehla vo v rokoch až s cieľom odstrániť kráľovu absolutistickú moc," dokončila povrchne, až namyslene.
Profesorka ju pochválila: ,,Výborne," prísme sa pozrela na Rebeku a potom ďalej pokračovala vo výklade.
Melanie sa otočila k Rebeke, zagúľala očami a potichu zašepkala: ,,Xénia si o sebe myslí ako keby bola najmúdrejšia, alebo čo? Ale je jasné, že profka Maxová ju zbožňuje len preto, lebo jej otec za ňou chodí a upláca ju už od konca minulého roka. Vedela si to?"
,,Nie, odkiaľ to máš?" spýtala sa zvedavo Rebeka.
Melanie sa podozrievavo poobzerala okolo, potom sa naklonila bližšie k Rebeke a pokračovala: ,,Lýdia a Renáta mi to povedali. Vraj to vedia od Xéniiných kamošiek, ktoré sa preriekli, keď boli minule spolu na párty."
Rebeka si od prekvapenia rukou zakryla ústa, ktoré zostali doširoka otvorené.
,,Zázrak, že dnes Xénia vedela odpoveď – kedysi nevedela ani ceknúť, čo sa histórie týka. Myslím si, že Xénia začala chodiť k Maxovej na doučovania... alebo si to celé dnes len nacvičili," dodala Melanie uštipačne.
Obe sa na seba neveriacky pozreli, a potom sa potichu zasmiali, tak aby ich nikto v triede nepočul.
„A všimla si si?" pokračovala Melanie po chvíli: ,,Xénia od minulého roka stále nosí na krku ten čudný prívesok, čo vypadá ako nejaký zub a chodí s ním, ako keby to bola medaila. A skoro vôbec sa jej to nehodí k jej outfitom."
,,Zub? Tak toto je celkom trefné prirovnanie," podotkla Rebeka na Melanin dokonalý opis.
Áno, ten nový Xéniin prívesok si všimla aj Rebeka, aj keď, ako Melanie správne poznamenala, sa nie vždy hodí ku Xéniiným dokonalým outfitom.
Dosť zvláštne na to, že Xénia je z bohatej rodiny, žije v obrovskom a krásnom dome s bazénom. Dosť zvláštne, že nosí jeden jediný, zvláštny až divný prívesok ku všetkým jej šatám, keď si môže dovoliť na každý deň iný.
Xénia chodí každý deň do školy s dokonale upravenými blond vlasmi a perfektným outfitom, ktorý je celý zladený od hlavy až po päty.
,,Vypadá ako dračí zub, nie? Či k čomu by si to prirovnala ty?" pokračovala Melanie po chvíli, pozerajúc sa Xéniiným smerom.
Rebeka len pokrčila plecami, čím Melanie dala najavo, že naozaj netuší, či existuje niečo, čim by vedela Xéniin prívesok opísať trefnejšie.
,,Ale to nie je všetko Rebeka," pokračovala Melanie: ,,Xénia sa vraj netají tým, že od budúceho roka bude chodiť na nejakú strašne dobrú zahraničnú školu... tak ako aj jej brat Axel," a len čo to dopovedala, zamilovane sa zapozerala do neznáma.
Axel je od Xénie starší asi o dva roky. Rebeka si pamätá, ako ešte pred dvoma rokmi chodil s nimi na školu. Keď bol deviatak, a oni siedmačky, Melanie o ňom neustále básnila.
Tá bola totižto od piateho ročníka doňho platonicky zamilovaná. Potom niekedy behom ôsmeho ročníka ju to síce prešlo, ale stále vždy keď príde téma naňho, je vidieť, že ju to nenechá chladnou.
Pravdupovediac, Rebeka sa naňho nikdy nepozerala, tak ako Melanie. Pre Rebeku to bol len random chalan, na ktorom nebolo nič, čo by ju zaujalo.
,,To by ma zaujímalo, čo to je za škola..." povedala Rebeka po dlhšej chvíli.
,,Vieš že aj mňa?" odpovedala jej Melanie: ,,To ešte musím zistiť," dodala veľavravne.
Rebeka je vždy prekvapená, kde chodí jej najlepšia kamarátka na takéto novinky.
No skôr ako sa stihla Rebeka spýtať niečo viac, zazvonilo, a obe sa vybrali domov.
Ako Rebeka kráčala domov, čítala si knihu Vreckový atlas mladého čarodejníka ktorú tajne zobrala babičke, a uvažovala o vlkolakoch a čarodejníkoch. O jej rodičoch... O jej matke a otcovi. O sebe. O premene na vlkolaka a o všetkom naokolo.
Ach, príliš veľa nezodpovedaných otázok, ktoré ju trápili. Potrebuje sa s niekým porozprávať. Ale s kým?
A vtedy sa rozhodla: Či chce alebo nie, musí sa porozprávať s babičkou!
Keď Rebeka prišla domov, išla rovno do kuchyne. Tak ako poväčšine, tak aj dnes tam bola babička a chystala obed.
Rebeka sa pozdravila. Babička sa otočila, a pozrela sa na Rebeku, pozdravila sa jej a potom pokračovala v príprave. Rebeka si odložila školskú tašku do rohu a začala pripravovať taniere a príbory na obed.
Keď bol obed pripravený, sadli si za stôl, a babička začala naberať polievku.
Po chvíli Rebeka začala nedočkavo: ,,Môj otec bol čarodejník?"
Babička sa veľmi pokojne pozrela na Rebeku a odpovedala: ,,Áno."
,,A moja matka vlkolak?"
,,Áno," babička znova prikývla a dodala: ,,Vlkolak a čarodejnica súčasne. Hybrid."
Rebeka pokračovala: ,,A ty? Ty si tiež čarodejnica?"
,,Áno, som. A mám aj schopnosť liečiť."
Rebeka sa nadýchla, mala ešte veľa otázok, ale odkiaľ začať?
„Vieš," pokračovala babička: ,,Väčšina čarodejníkov alebo iných čarovných bytostí zdedí iba jednu schopnosť po svojich predkoch. Buď sa stanú čarodejníkmi - ako tvoj otec, alebo ja ... alebo sa stanú vlkolakmi... prípadne nezdedia žiadnu schopnosť, a teda sú nečarmi. Výnimočne sa však stáva, že zdedia dve schopnosti súčasne, teda sú hybridmi ako tvoja matka."
Rebeka len ticho počúvala.
Keď sa babička odmlčala, spýtala sa: ,,A čo ja? Čo som potom ja?"
Babička sa zamyslela a po chvíli odpovedala: ,,Až do nedávna som si nebola celkom istá..."
,,Až do nedávna si si nebola celkom istá? Nerozumiem," spýtala sa Rebeka.
,,Nevedela som ani, či si vôbec nejakú schopnosť zdedila. Väčšina čarodejníkov objaví svoju moc medzi dvanástym až štrnástym rokom života, no výnimočne až do šestnástich, čo je aj tvoj prípad.
No, a u vlkolakov to je trochu inak. Oni zažijú svoju prvú premenu niekedy medzi pätnástym až sedemnástym rokom života."
Rebeka zamyslene prikývla čakajúc či babička bude ešte pokračovať.
,,Keď skriňa začala na teba padať, pravdepodobne si použila svoju čarovnú moc, a ochránila si sa. Pretože za bežných okolností by spadla priamo na teba. No to sa nestalo."
,,Ale ja nemám pocit že by som použila nejakú čarovnú moc," odpovedala začudovaná Rebeka.
,,Ja som to nebola, ani nikto iný... len ty."
Rebeka sa zapozerala do neznáma a skúsila si v mysli znova prehrať tú situáciu. Po chvíli odvetila: ,,Priala som si, nech sa to nestane. Nech tá skriňa na mňa nespadne."
Babička prikývla: ,,Presne tak... a to znamená, že si čarodejnica. Tak ako tvoji rodičia. Tak ako aj ja. O tom niet pochýb."
Potom nastalo ticho.
Rebeka premýšľala, že by sa rada spýtala babičky aj na tú malú fľaštičku s jej spomienkou, ktorú našla včera večer v jej sklade. No potom si uvedomila, že by sa tým prezradila, a tak sa rozhodla, že o tom babičke nepovie ani slovo.
Zhlboka sa nadýchla a mierne sklamaným hlasom sa spýtala babičky: ,,Ako to, že som o tomto všetkom doteraz nevedela? Prečo si mi to tajila? Prečo si mi pravdu o mne a o rodičoch povedala až teraz?"
Babička pokračovala: ,,Vieš... tiež sa stáva, ale nie je to pravidlom, že aj obyčajným ľuďom – nazývaným nečarom – sa narodí čarodejník a naopak – že čarodejníkom alebo vlkolakom sa narodí nečar. A preto som si nebola vôbec istá, či budeš čarodejnica alebo nie... ak by si nebola ani jedno z toho, nemohla by som ti o tom povedať."
,,Tým chceš povedať, že keby sa neukázalo, že som vraj čarodejnica, tak by som sa o tom nikdy nedozvedela? Nikdy by si mi nepovedala pravdu o tom, čo boli moji rodičia zač?"
Babička neisto prikývla.