Príjemné čítanie
JUSTIN
"Kedy sa vráti tá tvoja snúbenka?" opýtala sa ma nedočkavá mama.
"Hailey, ou... Tuším o dva dni." usmial som sa na ňu a ona mi úsmev opätovala.
"Sel dnes plakala... nevieš, čo s ňou je?" opýtala sa ma po chvíli ticha a ja som sa zarazil.
"Ráno som od nej..." nedopovedal som. Nebudem predsa svojej mame hovoriť, že mám snúbenku, ktorý tak mierne podvádzam so Sel.
"Čo si od nej ráno?" opýtala sa ma mama podozrievavo.
"Nič." odpovedal som pohotovo.
"Justin Drew Bieber! Klamať sa nemá!" pohrozila nado mnou prstom a ja som sklopil svoj pohľad k zemi.
"Tak? Čo si robil dne ráno so Sel?" opýtala sa ma s prepaľujúcim pohľadom, ktorý som cítil na svojom tele.
"Len som u nej prenocoval. Nedalo sa mi spať." Trochu som to upravil, ale od reality to až tak ďaleko nemá.
"Len aby si to nikto inak nevyložil. Preboha! Predstav si, že by vás niekto obvinil, že spolu spávate! To by bolo hrozné!" Rozhorčovala sa moja mama... ale ono, je to pravda. Spávame spolu.
Ale prečo spolu spávame? Je medzi nami niečo viac ako kamarátstvo? Ja fakt neviem odpovedať na tieto otázky, ale viem, že ju potrebujem. Selena je ako moja droga. Potrebujem ju, NUTNE!
"A ako ti ide basketbal? Čo chalani?" opýtala sa ma následne.
"Skvele. Pamätáš si Freda?"
"Jasné, že áno." žmurkla na mňa.
"Jeho priateľka, Melanie je tehotná."
"Keď sme pri deťoch, čo by si chcel viac? Dievča či chlapca?" Trochu som sa zamyslel.
"Som muž a je samozrejmé, že chcem mať chlapca, ale keby je to dievča... Nebudem ju milovať o nič menej ako chlapca." usmial som sa a mojej mame stiekla slza po tvári.
"Prečo nie je taký aj Jason. Je o dosť starší, no aj o dosť hlúpejší." povedala a utrela si slzu.
"Mama, takto o ňom nehovor." pohladil som ju po tvári.
"Teším sa na to, že budem mať vnúčatá. To je všetko." usmiala sa na mňa a dala mi pusu na čelo.
"Hlavne neurob žiadnu hlúposť. Rozmýšľaj nad každým rozhodnutím, aby si to neskôr neľutoval." povedala nakoniec a odišla z kuchyne.
Čo tým chcela povedať?
---
"Sme doma!" domom sa ozval Selenin hlas, zatiaľ čo som sledoval NBA v televízií.
"Ahojte!" pozdravil som moju sestru a Sel, ktorá mala oči celé červené.
"Stalo sa niečo?" opýtal som sa, keď v tom Jazzy vrazila do Sel svojím lakťom.
"Nie, nič sa nestalo." zasmiala sa Jazzy.
"Plakala si? Mama hovorila, že ťa ráno videla celú uplakanú... Deje sa niečo Sel? Ak áno, tak mi to povedz. Od čoho sú predsa najlepší kamaráti?" usmial som sa na ňu a pomaly vstal zo sedačky.
"Jasné." povedala úplne 'sucho'.
"Okej." zašepkal som a sadol si naspäť na sedačku.
"Justin?" obývačkou sa ozval hlas mojej sestry.
"Áno Jazz?" opýtal som sa s krivým úsmevom.
"Si si istý, že svadba s ňou je pre teba to najlepšie? Chcem, aby si mal dobrú budúcnosť a nie som si istá, či ju život s Hailey dokáže zaistiť." pozrela sa na mňa starostlivým pohľadom.
"Jazzy. Neboj sa tak o mňa." pousmial som sa a pohladil ju po tvári.
"Ja sa nebojím len o teba." povedala Jazz šeptom.
"A o koho?" zasmial som sa.
"O Selenu.." len som sa trochu zaksichtil.
"O Sel? Prečo?" opýtal som sa s miernymi obavami.
"Nie je to ešte isté... večer ti poviem, o čo ide." žmurkla na mňa, postavila sa zo sedačky a odišla do svojej izby.
SELENA
"Sel?" do izby vošla Jazzy.
"Áno?" opýtala som sa s hlavou zaborenou do vankúša.
"Ideme na to?" opýtala sa ma Jazz. Len som si nahlas povzdychla, a potom sa postavila.
"Chcem to mať už za sebou." povedala som a vytiahla dva tehotenské testy.
"Tak, veľa šťastia?" zasmiala sa Jazzy.
"Ja ani neviem, či mám alebo nemám chcieť byť tehotná." priznala som
"Chci. Podľa mňa nemôže byť nič krajšie." žmurkla na mňa a popostrčila ma do kúpeľne.
---
"Tak?" opýtala sa ma Jazzy.
"Neviem." len som pokrčila plecami.
"Ukáž mi to. Dve paličky rovná sa tehotná, jedna palička rovná sa to, že ti meškajú krámy." žmurkla na mňa a zobrala si oba tehotenské testy.
"Tak?" opýtala som sa nervózne po dvoch minútach, čo Jazzy pozorovala tehotenské testy.
"Zlato, si v tom!" zvýskla Jazz a hodila sa mi okolo krku.
"V tvojom brušku je nový Bieber Junior." pohladkala ma po mojom ešte stále plochom bruchu.
"Robíš si zo mňa srandu?" bola som tým celým ešte stále zaskočená.
"Jasné, že nie. Budem teta!" povedala Jazz nadšene.
"Preboha." Zašepkala som a dlaňou si vošla do vlasov.
"Netešíš sa?" Opýtala sa Jazz smutným tónom hlasu.
"Preskočilo ti? Jasné, že sa neteším. Bože. Nechcem mať dieťa, ktoré nebude poznať svojho otca." Následne som sa potiahla za končeky vlasov.
"Hohohohó! Moja zlatá, ty to Justinovi povieš." Začala mi šibrinkovatať so vztýčeným prstom pred tvárou. Založila som si ruky.
"To teda nepoviem." Povedala som ráznym hlasom.
"Ak povieš ty, poviem mu to ja."
"Ale Jazz! Nerob to ťažšie ako to je! Ja mu nechcem.. MY mu nechceme zničiť život." Usmiala som sa na ňu s krivými ústami.
"Hovoríš o sebe a o bábätku? Tak to je dobrá správa, lebo to znamená, že si si už vybrala, že si ho necháš." Jazz opäť radostne zvískla.
"Možno." Zasmiala som sa a pohladkala si podbruško.
"Bude z teba skvelá mama." Usmiala sa na mňa a priložila svoju ruku k mojej.
"Sľúb mi, že ak yo bude dievča, bude sa volať Kaitlin." Zašepkala s iskričkami v očiach.
"Kaitlin? Pekné meno." Pousmiala som sa a zložila svoju dlaň z podbruška.
Spoza skrine som vytiahla svoj veľký kufor.
"Čo to robíš?" Opýtala sa ma Jazzy.
"Balím si veci."
"Počkať.. čo?" Umelo sa zasmiala.
"Musím sa predsa odsťahovať." Pokračovala som v balení, pokiaľ mi Jazz nezačala vytrhávať kúsky oblečenia z rúk.
"To teda nemusíš! Nemôžeš!" Povedala naštvane.
"Nie. Nemôžem tu zostať! Ako by som vysvetlila Justinovi, že som tehotná. S kým?" Len som pokrútila hlavou.
"A čo Scott?" Prehovorila nakoniec Jazz.
"To nemyslíš vážne! Nemôžem len tak z ničoho nič povedať, že je to dieťa Scottove."
"Prečo nie?" Opýtala sa nechápavo.
"Ja ani neviem. Je to hlúposť. O pár rokov mu len tak poviem: "Justin, toto nie je Scottove dieťa. Je tvoje." Myslíš, že by bolo všetko v poriadku? Nie nebolo." Sama som si odpovedala na vlastnú otázku.
"Ver mi." Povedala nakoniec a ja som si len povzdychla.
Mám mu povedať, že to dieťa je Scottove?
----
Bol večer a všetci sme spolu sedeli v obývačke.
"Mami, ako aj Justin, aj Sel ma menšie prekvapenie." Jazzy na seba upútala pozornosť.
"Áno? A aké?" opýtala sa Pattie so záujmom.
"Myslím, že to prekvapením ešte aj zostane!" zavrčala som, no Jazzy sa nedala a všetko to na nich vychrlila.
"SEL JE TEHOTNÁ!" A presne v tom momente som si všimla, ako Justinove telo zamrzlo. Myslí si, že ho mám s ním? Myslí správne.
"Sel, to je ale skvelá novinka. A ktože je ten šťastný?" opýtala sa ma Pattie.
"Môj priateľ." To slovo mi doslova zaškrípalo medzi zubami.
Jasonov výraz bol takisto zaskočený ako ten Jusitnov. Ani jeden nemali slov.
"Tak to gratulujem." Pattie ma objala.
"Ďakujem." prikývla som.
"Sel? Môžeme sa porozprávať?" opýtal sa ma Justin. Chvíľu som váhala, no nakoniec som prikývla.
Spoločne sme vyšli z obývačky, Justin ma zatiahol do svojej izby, kde som si sadla na posteľ a on sa začal predo mnou prechádzať zo strany na stranu.
"Prečo si mi to nepovedala? Koho je to dieťa? Je moje?" vysypal na mňa všetky svoje otázky.
"Čo prosím?" zasmiala som sa, no Justin len trepol svojou päsťou do drevenej konštrukcie svojej postele.
"Prečo si mi to nepovedala?!" opýtal sa ma so smútkom v očiach... ČO ROBÍ JEDINÝ NÁZNAK V SMÚTKU V JEHO OČIACH?
"Nebolo kedy. Dnes som to zistila." povedala som s neutrálnym výrazom tváre.
"TO dieťa je moje." povedal presvedčivo.
"Čo?" opýtala som sa, akože som nepočula.
"To dieťa je moje." zopakoval. Tentokrát sa na jeho tvári objavil obrovský úsmev.
'Je.' Pomyslela som si, no navonok som povedala opak.
"Nie je." usmiala som sa na neho bolestivým úsmevom. Justin sa len zasmial.
"Nie? Priznaj to. Priznaj, že to dieťa je moje." snažil sa ma "presvedčiť" o pravde.
"Nie. Nie je." hovorilo sa mi to vážne ťažko, ale... Nechcem mu pokaziť šťastie, ktoré si myslí, že bude mať s Hailey.
"A koho je, ak nie moje?" Ja som na to však len mlčala.
"S kým si mala sex okrem mňa?" S nikým.
"Budeš rozprávať? Tak, koho je to dieťa?" opýtal sa ma drsným hlasom, až mnou trhlo.
"S-S..." nedokázala som to vysloviť.
"Koho? Nepočul som." zasmial sa odporným hlasom.
"Scottove." zašepkala som čo najtichšie, ako sa len dalo.
"Robíš si zo mňa žarty?" pozrel sa na mňa tým najodpornejším pohľadom, akým mohol.
"Nie." vyslovila som jedným dychom.
"To... Nemôže byť Scottove. Je moje." Bol o tom ešte stále presvedčený.
"Nie je Justin. Zobuď sa." trochu som do neho drkla.
"Kedy?" jeho pohľad bol zapichnutý niekde v zemi.
"Neviem." povedala som neutrálnym hlasom.
"Keby je to dieťa moje... Postarám sa o neho, aj o teba. Isto mi neklameš? Boli by sme jedna rodina. Len ty, ja a naše bábo." zašepkal, ako keby hovoril o svojich nesplnených snoch.
"Áno? A nezabudol si náhodou na svoju snúbenicu Hailey a na to, že aj ona je tehotná?" zasmiala som sa, no potom som pokračovala. "To ale nič nemení na tom, že to dieťa je Scottove."
"Povedz mi to ešte raz a pozeraj sa mi do očí." Svoj pohľad, ktorý bol doteraz sklopený k zemi presunul na moju tvár. V jeho očiach bola ešte štipka viery v to, že je to dieťa jeho. A ono jeho je.
"Je to Scottove dieťa." zavrčala som s pohľadom zapichnutým priamo v jeho očiach. Justinove oči úplne stmavli, zaťal svoje obe päste a...
"Vypadni! Vypadni z môjho domu! Nemáš tu čo robiť... Si len fľandra, ktorá dá každému." povedal tvrdo.
Moje oči začali slziť. Ako to mohol povedať?
Síce moje oči slzili, mala som ešte stále dosť síl.
"Tak nejak som s tým celým počítala." Spoza skrine som vytiahla svoj tmavozelený kufor na koliečkach a prešla ku dverám.
"Maj sa Justin." pomaly som zišla po schodoch až ku vchodovým dverám. Posledný krát som sa pozrela na jeho postavu, ktorá stála na vrchu schodiska.
Zabuchla som za sebou dvere.
"Tak, kam ideme?" opýtala som sa svojho, momentálne jediného kamaráta. "Tuším sme zostali sami." zasmiala som sa sama pre seba, aj keď mi po tvári stekali slzy.
"My to zvládneme. Spolu."
------------
Do riti. Za tú dobu, čo som sa premiestnila autobusom ku svojmu jedinému miestu, kde môžem bývať, začalo pršať. Nebol by to problém, keby som nemala obuté svoje biele plátené tenisky a... vlastne nemám ani žiadnu bundu.
Snažila som sa čo najskôr prebehnúť od autobusovej zastávky k budove, kde pracujem, ale moc mi to nepomohlo. Premokla som na na kosť. Zo svojej bielej huňatej mikiny som vyhrabala zväzok kľúčov, našla som ten správny a snažila sa čo najskôr otvoriť dvere od svojej 'kancelárie'.
"Táák." zašepkala som, keď som sa konečne prebojovala do miestnosti.
"Nie je tu najteplejšie, ale my to tu zvládneme." trochu som sa nad celou situáciou pousmiala, zatiaľ čo som zapínala radiátor.
"Prídem si ako idiot, lebo... Niekto si môže myslieť, že sa rozprávam sama so sebou, ale to nie je pravda. Ja sa rozprávam len a len s tebou." žmurkla som na svoje bruško, ktoré ale vôbec nevyzeralo, ako keby v ňom niečo "prebývalo".
JUSTIN
"Kde je Sel?" opýtala sa ma Jazzy, keď som vošiel naspäť do obývačky.
"Je preč." povedal som s úplným kľudom.
"Ako... preč?" zasmiala sa a ja som sa ku nej pridal.
"Tak ako som povedal." môj tón sa ani o trochu nezmenil.
"Justin, ty si ju vyhodil? Ako si mohol?" opýtala sa ma mama.
"Nestrpím tu štetky." odpil som si so svojej šálky mätového čaju.
"Justin, takto som ťa nevychovala!" skríkla po mne moja mama a Jazzy prikývla.
"Jason, poď so mnou. Ideme ju hľadať." prehovorila Jazzy. Jason len prikývol a po ceste z obývačky do mňa drgol lakťom. O chvíľu bolo počuť už len buchnutie vchodových dverí.
"Justin, prečo si to urobil?" opýtala sa ma mama a ja som sa zasmial.
"To dieťa nie je moje."povedal som a snažil sa zadržať svoje slzy, ktoré chceli vyjsť na povrch.
"Justin!" moja mama hlasno zhíkla.
"Mami ja..." nedopovedal som.
"Ako si mohol?! Si zasnúbený so ženou, ktorú miluješ a ty... Podvedieš ju, zatiaľ čo ona pracuje. A ešte ku tomu je tehotná!" kričala dosť silno.
"Ale ja ju nemilujem. Milujem Sel!" prekričal som, ani som nevedel ako.
"Justin. Nepočúvol si ma. Ako to celé teraz napravíš?" opýtala sa ma ako keby si myslela, že viem riešenie tohto problému.
"Ja fakt netuším." svojou pravou rukou som si prešiel cez čelo.
"Takže, to dieťa? Je tvoje?" opýtala sa ma nakoniec.
"Vraj nie, ale ja zistím pravdu." Prehovoril som silným hlasom, i keď v mojej hlave prúdili jediné myšlienky.
Si taký debil!
------
Ešte v ten večer mi blikla SMS-ka od Hailey.
Od: Láska:
Zajtra priletím lietadlom o 12.30! Príď po mňa, prosím. Potom spolu pôjdeme na tvoj zápas o 17.00! Teším sa na teba láska!!! :*
Ďakujem, H <3
Miluje ma, zatiaľ čo ja milujem inú. Bol som hlupák. Celú tú dobu. A teraz? Teraz to celé ľutujem!
SELENA
"Dobrú noc zlatíčko." Zašepkala som, zatiaľ čo som sa posledný krát pohladila po brušku a zhasla svetlo v celej miestnosti.
Ešte dnes som nevedela, že mám dieťa. Že mám teba!
Ešte dnes som ťa chcela zabiť, chcela som o teba dobrovoľne prísť. A vážne som nad tým premýšľala, no tuším som práve v tej chvíli prišla o všetok rozum. Inak by ma to ani nenapadlo.
Ešte dnes nás zo svojho domu vyhodil tvoj otecko, no nedávajme mu to za chybu. To ja som mu predsa klamala.
Vydržíme spolu zopár mesiacov. Hlavne musíš spolupracovať, nech s tebou nemám ťažkosti a potom? Potom sa stretneme. Budeš môj celý svet, ako ja tvoj.
Budeme tu jeden pre druhého.
-Tvoja mamička <3
Pre ďalšiu časť:
300 READS, 70x VOTE a 15x KOMENT!!!
-Lucy:)