Opäť prišli do Ruska za Irinou. Zase sa zamiešali do každodenného ruchu na ČERVENOM NÁMESTÍ. Krásnaja plóščaď bola podľa Eliz ešte krajšia ako naposledy a to tu boli iba pred nedávnom. Vedela sa na tú nádheru vynadívať, tak ju to fascinovalo. No zase nemala čas prehliadnuť si krásy bez-vojnového a predvojnového Ruska, keďže sa opäť ponáhľali. Zase k domu, kde Irina Nikolaevna bývala. Zaklopali, a vo dverách sa objavila tridsať ročná žena s kučeravými blond vlasmi vyčesanými so stužkou okolo tváre. Oblečená v pekných krémových a okrových čipkovaných šatách. Jasne vyzerala, že na nich čakala.
,,Здравствуйте. Zdravstvujte."
Pozdravila ich vo dverách. Bola nadšená, že za nou prišli. Jej ruský prízvuk bol o čosi menej ruský, ako naposledy, ale hlavne bol aj oveľa veselší. Jasne, bola nadšená, že jej priateľ je nažive. Hovorila predsa, že bude vedieť, keď to urobia, alebo neurobia. Očividne sa jej aj vrátila jej magická moc, keďže na krku mala zapnutý náhrdelník, na ktorom bol najjasnejšia žltá odroda kremeňa, známa pod názvom Citrín. Tento polodrahokam prenášal na povrch jej čarovnú moc.
Na znak pozdravu všetkým zasvietili oči - dvom nesmrteľným bratom na žlto šedo - ako znak toho, že boli vylúčený z rádu Nesmrteľných. A Angele na žlto modro.
Irine zase zasvietili zeleno modrým svetlom - čo symbolizovalo to, že je vyhostená z ich čarovnej krajiny.
Opäť, ako pri poslednom stretnutí si podávali ruky, akoby boli starí priatelia, pričom Irina stále žiarila nadšením. Konečne sa podarilo to, o čo sa ona tak veľmi snažila a kvôli čomu ju aj vyhostili.
Eliz však stále lietalo hlavou, prečo to vlastne urobili?
Zrušili tak jej trest, zmenili minulosť a tým pádom aj budúcnosť, čiže prítomnosť, musela byt iná. Irina tak teda nebola potrestaná tak, ako by mala. Jej trest sa znížil a vlastne o tom ani nikto nevedel. Ako ľahko sa im podarilo všetko zmeniť a nikto o tom nevedel.
Bolo to zvláštne vzhľadom na to, že celý ich vesmír funguje na dodržiavaní pravidiel, ktoré oni teraz tak ľahko porušili.
Keď Irina z ich dotyku zistila všetko, čo potrebovala a uvidela, že je pravda, že jej priateľ stále žije, ich všetkých pustila dovnútra a opäť usadila do obývačky.
Dalo by sa povedať, že do RETRO obývačky.
Tak totiž Ellie zhodnotila, keď videla ružové steny kontrastné so zelenými pohovkami. Všade bolo plno kvetinových a rastlinných symbolov, geometrických tvarov - kružníc a jej častí. Odmietalo sa pravidlo rovnej čiary! Všetko muselo byť zaoblené. Pravé uhly boli tabu! Podobne bola zdobená aj čajová súprava, ktorá trónila na nízkom stole v strede obývačky.
,,Tak... что вы пришли сказать мне? Tak... što v prišli skazať mne?"
Pýtala sa Irina s neskrývaným záujmom, čo jej prišli povedať, akoby ani nevedela dôvod ich návštevy. Brala ich už ako svojich starých priateľov.
,,Dohodli sme sa a my sme svoju časť dohody splnili. Teraz je rad na vás."
Prehlásil Dorian a nemal chuť s ňou hrať takéto naivné hry. Čo najskôr chcel od nej dostať odpoveď.
,, В порядке. В порядке. Я согласен. Я скажу вам то, что вы хочете знать.
V parjadke. Ja saglásen. Skažu vám to, što vy chačete znať. Но, я долже... varovať vás, že sa púšťate do... nebezpečnej игри- igry... hry. No, ja dolžen..."
Irina prešla do najnormálnejšieho tónu hlasu. Stále mala ruský prízvuk, ale nie všetky jej slová boli ruské. Jej prekliatie nebolo až také, že by nevyhnutne musela dokonale zapadnúť do tejto éry. Čiže nepotrebovala ani stabilný prízvuk.
V tom mala pravdu. Začali s tým už vo chvíli, kedy súhlasili, že jej pomôžu a zachránia jej priateľa, ktorý by mali byť podľa zákona mŕtvi.
,,To my vieme. Rozhodli sme sa to urobiť a chceme to už aj dokončiť. Spravili sme preto dosť veľa."
Vyhlásil Timothy a Eliz mohla len hádať, čo všetko museli urobiť. Keď nemali ani problém s tým, že by zmenili minulosť, len preto, aby im jedna bláznivá žena povedala niečo, čo zamlčala pred Korunou.
,,Как вы говорите. Kak v gavaríte. Ako vravíte."
Irina videla, čo všetko museli urobiť, Timothy jej totiž poslal svoje myšlienky, podobne aj Eliz, keď počul, ako zase ničomu nerozumie.
"Я скажу вам то, что вы уже знали. Ja skažu vám to, što vy uže znali."
Irina sa rozhodla, že im povie to, čo už oni dávno vedeli.
"Klara mala dieťa, дочку. dóčku. Dcéru."
Vyhlásila pevným hlasom to, čo sľúbila, že nikomu cudziemu nikdy nepovie.
"Nelegitímnu dedičku prastarej... королевский moci... karalevskij... dávnych kráľovien. Для ее же блага... aby ju ochránila. Она спрятала ее... где-то во времен. Но я не знаю а где ТОЧНО. Она не... riskovala... и она мне об этом не писала. Dľa jiju že blaha... aby ju ochránila. Ana cprjatala jiju... kde-ta vo vrem. No ja ne znaju a kde TAČNA. Ana ne... riskovala... a mne ob étom ne pisala."
Vysvetlila, že pre jej vlastné dobro, aby ju ochránila, Klara schovala svoju dcéru niekde v čase. Lenže Irina nevedela kde PRESNE. Klara neriskovala a nepísala to Irine.
,,Ale niečo predsa len viete..." podotkla Angela. Videla jej spomienky.
,,Да, я знаю . Da, ja znaju. Я знаю, что она спрятала ее в мире, который начался раньше. Перед моим. Она спрятала ее под короной... vládnucej kráľovnej. Но в том же месте, чтобы она могла быть к ней ближе. Это все, что я знаю от нее. Ja znaju, što ona cpratala jiju v míre, katarij načalsja ranše. Dereg moim. Ana sprataja jiju pod karanoj... vládnucej kráľovnej. No v tom uže meste, čtoby ana magla byť k nej bližše. Eta vse, što ja znaju at nej. "
Irina vysvetlila, že vie, že Klara schovala svoju dcéru vo svete, ktorý sa začal skôr, ako ten jej. Schovala ju pod korunou vládnucej kráľovnej. Na rovnakom mieste, aby mohla byť k aspoň takto nej bližšie. Vraj je to všetko, čo od nej vie. Timothymu ešte poslala v myšlienkach presné znenie Klarinho listu, kde opisovala skrýšu svojej dcéry.
,,A niečo iné bližšie nepovedala?"
Vyzvedal náhlivo Dorian, akoby sa im míňal čas na odpoveď. Kútikom oka sa pozrel na Angelu, ktorá Irine prechádzala spomienky, keby náhodou nechcela dodržať časť svojej dohody. A zo sľubu, ktorý dala Kalre, nepovedať im pravdu.
,,Она не могла. Это было... príliš nebezpečné. Nemohla. Som Korune až príliš tŕňom v oku, hoci jej mohlo byť jasné, že nič neprezradím."
Odvetila hrdo Irina.
,,Teda ak za to nedostanem niečo na oplátku.... или ... было бы еще... Beladona! ...ili... bla by jiščo... Beladona!"
Dodala odrazu úplne nadšene, že je ešte jedna vec.
Eliz ako prvé napadlo, že by to mohlo byť meno Klarinej dcéry, hoci znelo vážne dosť podivne. Avšak čo už nie je podivné na celom tom ich cudzom čudnom svete. Z omylu ju však rýchlo vyvrátil Tomothy skrz jej myšlienky, pomaly si na to už aj začala zvykať. Ale rovnako, ako aj Dorian, ktorý sa ozval.
,,Pražská čarodejnica..."
Predniesol zamyslene.
,,To by mohlo dávať zmysel... poznali sa." Pokračoval a pozrel sa na svojho brata, ktorý iba nemo prikývol. Odpovedal mu na myšlienky v jeho hlave. Angela, rovnako ako Eliz nechápali o čom, či skôr o kom je reč.
,,Да, Клара сказала, что они пишут вместе. Я думаю, что Клара слишком хороша, чтобы с ней разговаривать. Da, Klara skazala, što ani pišut vmeste. Ja dumaju, što Klara sliškom charaša, štoby c nej pazravarivať."
Irina s neskrývaným odporom odvrkla, že jej Klara spomínala, že si oni dve s Beladonou spolu písali. Podľa nej však je Klara ž príliš dobrá, na to, aby sa s ňou zhovárala.
,,Takže ona by mohla vedieť niečo viac?" Uisťoval sa Dorian, načo Irina iba ticho prikývla.
Beladona je staroveká čarodejnica z nášho sveta, ktorá ale dokáže využívať Nesmrteľnosť upírov, k svojmu večnému životu. Preto ju aj vyhostili z nášho sveta. Margarth ti o nej určite napísala. Pozná ju azda každý z nášho sveta.
Vysvetľoval Timothy Eliz v myšlienkach.
,,Советую оставить ее дома. Или еще лучше, вы забрали ее домой к ней. Конечно, я просто высказываю свое мнение. Savetuju astaviť jiju dama. Ili juščo lučše, vy zavrali jiju damoj k nej. Kanečna, ja prasto vyskazyvaju svaje mnenie."
Irina im ešte zdvorilo pripomínala a radila, aby smrteľníčku zo Zeme nechali doma. Alebo ešte lepšie, odviedli späť domov k nej. Samozrejme, hovorila iba svoj názor. No hádzala popri tom po Eliz všelijaké pohľady.
,,Beladona je svojská... Вы идете от нее, чтобы спросить, один из самых сокровенных секретов. Это великая вещь в нашем мире. Скажите ей, что я уже рассказала вам свою часть истории. Vy idete at nej, štoby sprasiť, adin iz samych sakravennych sekretov. Eta velikaja vješč v našem míre. Skažíte ej, što ja uže rasskazala vam svaju časť istarii."
Podotkla Irina len tak mimochodom fakt, že idú od nej pýtať jedno z najstráženejších tajomstiev. V ich svete je to veľká vec. Pripomenula im ešte, že Beladone majú povedať, že ona im už svoju časť príbehu povedala.
,,Samozrejme, dáme si pozor, ďakujeme."
Odsekol Timothy neprítomným hlasom a vyhýbal sa pohľadu na Eliz. Ktorá však od neho v myšlienkach pýtala vysvetlenie Irininých slov.
,,Ďakujeme Vám veľmi pekne za takýto prospešný výmenný obchod pre obe strany."
Zakončil zdvorilo Dorina a náhle sa postavil. Pozrel rýchlo na brata, predával mu svoje myšlienky a ten sa taktiež postavil na odchod.
,,Куда вы так... ponáhľates? Вы не пробовали чай! Kuda vy tak... ponáhľates? Vy ne probovali čaj!"
Krútila nad nimi hlavou Irina, že sa tak rýchlo ponáhľajú preč, že ani neochutnali čaj. Timothy poslal myšlienku aj dievčatám, že je správny čas odísť. Angela hneď pochopila, keďže sa o tomto postupe s bratmi predtým bavila. Lenže smrteľníčka z dvadsiateho prvého storočia zase o ničom nevedela a začínalo jej to oveľa viacej vadiť. Odmietla sa postaviť z kresla a iba sa striedavo dívala na Nesmrteľných aj Irinu. Nikto sa nejak nemal k žiadnemu slovu či vysvetleniu. Aj Irina behala pohľadom medzi všetkými štyrmi nechápavým pohľadom.
No po chvíli sa jej pohľad zrazu zastavil a zadívala sa kamsi do diaľky, do prázdna. Mimo nich, mimo priestor aj čas. Akoby až za nich, za steny izby, domu ba aj storočia a celého času.
Nechápavý pohľad sa pomaly menil na šokovaný.
Zo šokovaného na vystrašený.
Z vystrašeného zasa na plný paniky.
Zastavil sa v bolestnej agónii.
Nepohla hlavou, ani inou časťou tela. Ani nedýchala. Nikto z prítomných ani nedýchal, všetci napäto sledovali, čo sa stane ďalej, čo Irina urobí.
Následne jej z jedného oka stiekla malá slza. Potom z druhého druhá, tak tretia, až jej oči aj tváre boli plné sĺz.
Pohľad plný bolesti sa zrazu zmenil na plný smútku, rovnako ako jej oči sa plnili stále ďalšími a ďalšími slzami.
No Irina si to ako keby ani neuvedomovala. Sedela stále nehybne vystretá, ako dokonalá socha vytesaná do kameňa. Do mramoru.
Bez dychu. Bez pohybu. Bez života.
Jej oči sa upierali do diaľky, až za hranice času, nežmurkla. Len po kamennej tvári jej stekali horké slzy.
Videla totiž niečo, čo sa v miestnosti nenachádzalo. Niečo, čo sa nenachádzalo nikde v tomto priestore a ani čase. Vidieť to, čo práve vtedy videla ona, mohol len ten, kto jej dokázal nazrieť do hlavy, do myšlienok.
Jej oči však vypovedali aj samé veľmi veľa.
Zrazu boli plné prázdnoty, vytratil sa z nich všetok život, všetka jej radosť a hravosť. Nadšenie a elán, proste všetko, čo ju robilo ňou. To všetko len jej oči.
Vkradala sa do jich panika a tá sa zase menila na zlobu. Zloba na nenávisť. A nenávisť sa menila v hnev. Čistý a číri hnev.
Vtedy sa už Nesmrteľný rozhýbali.
Timothy schytil Eliz a prinútil ju aby sa prestala šokovane dívať na Irinu a potiahol ju preč z obývačky. Angela a Dorian ich hneď nasledovali preč z miestnosti mieriac aj von z Iriniho domu.
Tá sa už prebrala z agónie a plná hnevu sa náhlila za nimi.
,,Vy hnusní zradcovia!"
Kričala po nich a jej hlas získaval stále viac a viac Čistý ruský prízvuk, aký mala, keď za nou prvý krát prišli.
,,Вы... oklamali... меня! Вы нарушили соглашение! V narušili saglaščenie!"
Kričala po nich Irina, že porušili dohodu a jej slová boli stále viac a viac iba ruské.
No oni sa rýchlo pripravovali na odchod. Eliz otvorila svojimi hodinkami priechod späť do Hradu sestier a Angela, Timothy a Dorian išli svojou mágiou rovnako za ňou.
A nechali tak Irinu samú stáť na prahu svojho domu, ako sa opäť utápa v starom rozsudku, ktorý jej bol spečatený. Rovnako ako aj v jej vlastných biednych spomienkach, ktoré sa jej opäť vracali.
,,Čo to malo znamenať?!"
Kričala nahnevane Eliz, keď stabilne stála opäť v Mayrinom šijacom salóniku. Ešte sa jej motala hlava, z toho, že ju čas vyhodil zo svjoho zovretia, tak isto ako aj po predchádzajúcich návratoch, no to jej neodoberalo možnosti hnevať sa na Nesmrteľných.
,,Čo s tam stalo? Čo sa stalo Irine?"
Privrela oči, aby prestala vidieť rozmazane a získala rovnováhu.
Jej krik upútal Mayru, ktorá sa zase zjavila spoza nejakého držiaka na vešiaky.
Nesmrteľný však okolo nej iba prešli, akoby ju ani nepočuli. Ani sa na ňu nepozreli. Bratia si začali vyzliekať saká, ktoré mali oblečené a kládli ich na jeden z najbližších stolov. Rovnako aj Angela si vyťahovala z vlasov sponky a ozdoby, taktiež s podráždenú náladou.
Mayra sa na nič nepýtala, podišla k Eliz a chcela ju zaviesť do prezliekarne, aby jej pomohla vyzliecť šaty. No tá sa jej vytrhla.
,,Chcem vedieť pravdu!" Odvrkla nahnevane.
,,Mali sme odísť hneď, keď..." chcel jej odpovedať Dorian, ale takým spôsobom, žeby jej vyčítal, že nepočúvala jeho rozkaz, ktorý ale ani nepovedal. No skočil mu do reči Timothy.
,,Mali sme jej o tom povedať." Odvrkol svojmu bratovi, no na dievča sa nepozrel.
,,Čo ste mi mali povedať? Veď ste mi vlastne nepovedali vôbec nič!"
Vyčítala im Eliz, ale nikto jej nárokom nevenoval pozornosť.
,,Načo jej budeme niečo hovoriť? Aj tak nesmie vedieť pravdu." Zavrčal Dorina sa svojho brata.
,,A my nesmieme meniť dejiny," podotkla jasný fakt Angela, ktorá už nechcela byť opäť vynechaná z ich bratskej debaty.
,,No čo sme urobili?"
,,Napravíme to!" Zakričal na ňu Dorina a otočil sa k nej.
,,Videl som to. Preto tak vyvádzala. Jasné? Vrátime sa tam a zastavíme samých seba skôr, ako zastavíme prízraky!"
Pokračoval v hlasnom vysvetľovaní toho, čo videl v budúcnosti. Angela na chvíľu onemela no potom si prezrela jeho spomienky, na jeho vízie do budúcnosti a tam všetko videla.
,,A teraz to už vie aj ona," pozrel sa nahnevane na Timotyho, keďže odpovedal na jeho otázky.
,,No s nami tam nepôjde. Spokojní?" Pokračoval sa pobral sa rozhodne preč.
,,Kedy si nám to chcel oznámiť?" Zakričala za ním ešte Angela.
,,Práve teraz," odvrkol, ani sa na nich neotočil a rýchlo zmizol preč.
Eliz konečne došlo, čo sa okolo nej stále dialo. Oni klamali Irine, aby im povedala to, čo chceli vedieť, čo ani veľa nebolo. Len tak išli do minulosti, proti zákonom ich sveta, zastavili prízraky, aby zachránili Irininho priateľa, avšak majú v pláné sa tam opäť vrátiť a zmeniť históriu zase tak, ako bola. A to zjavne takým spôsobom, že Iriniho priateľa sami zabijú.
Ako sa len sami zahrávali so životmi iných len pre svoje vlastné dobro.
Kvôli komu každému ešte takto klamali? Veď ich videla, keď išli za doktorom Chaseom, čo tam všetko hovorili. Tak isto, čo spravili aj vo Francúzsku. Mohlo jej byť už dávno jasné, že niečo urobia aj s Irinou. Že ju nejako oklamú a podvedú.
Už vedela, že neboli z Rádu Nesmrteľných vylúčení len tak pre nič za nič. Za takéto nemorálne správanie sa im ani nedivila.
A čo nakoniec s Monikou? Blyslo jej odrazu mysľou.
V momente začala ľutovať, že sa rozhodla s nimi odísť. Hoci by nikdy nevidela na vlatsné oči zlaté dvadsiate roky v Anglicku, ani secesiu v Rusku, či Francúzsku revolúciu nepocítila na vlastnej koži. Bolo by jej to jedno, keby vedela, čo sú vlastne zač.
Timothy zjavne počul jej myšlienkové pochody, pretože sa k nej otočil. Prvý krát sa na ňu pozrel odkedy sa vrátili.
V jeho tvári nemohla nič identifikovať. Ani to, či má pravdu, alebo sa mýli. No bolo jej to jedno. Nevyvrátil jej slová, takže to automaticky brala ako nemý súhlas.
,,Chcem ísť domov."
Povedala im pevným rozhodným hlasom. Nie, ona im to skôr prikázala. Už s nimi nechcela mať nič spodné. Angela a Timothy, obaja sa dívajúci na ňu, iba nemo súhlasné prikývli. Všetkým bolo jasné, že je to to najlepšie riešenie.
11. september 2001: Najtragickejšie ráno v dejinách USA 🇺🇸🌎 - sledoval to celý svet!🗺
Deň, na ktorý celý svet tak ľahko nezabudne. Najtragickejšie ráno 🌇v dejinách Spojených štátov amerických sa zapísalo do histórie pred 20 rokmi.
Séria koordinovaných útokov 19 Islamistov z teroristickej siete al-Káida bola vopred podrobne naplánovaná.
Unesené štyri lietadlá ✈ si vybrali strategické ciele a tri z nich aj zasiahli🏙.
✝️ Smrť v budovách WTC 🏙 našlo spolu 2 629 ľudí, v Pentagóne zahynulo presne 125 ľudí.
V dôsledku celej tragédie zahynulo štatisticky 343 požiarnikov 🚒, 60 príslušníkov polície 🚓🚔 a 70 civilných zamestnancov Pentagónu. Autority, ktorým bola zverená neľahká identifikácia tiel, pracovali s vyše 12-tisícmi pozostatkov, niektoré veľké iba ako úlomok kosti 🦴či zubu🦷. Niektoré obete sa nikdy nenašli.
Mesiac po útokoch na USA🇺🇲,
7. októbra 2001, sa začala
"vojna v Afganistane proti terorizmu".
Americké nálety sa zamerali na zosadenie režimu hnutia Taliban, na zabitie alebo zajatie vodcu teroristickej siete al-Káida a za zničenie tejto teroristickej organizácie.
[LEN JEDNA MALÁ POZNÁMKA...
(ak toto vôbec niekto číta...)
... Ak by mal niekto nejaký NÁVRH, alebo nejakú POŽIADAVKU, o ktorom OBDOBÍ, či ROKU, by som mala napísať a poslať tam cestovateľov, rada prijmem akýkoľvek NÁPAD a prispôsobím tomu dianie a podmienky v príbehu...]