Začiatok konca (Dokončené)

Autobus a lietadlo

Fin si vytiahol mobil z ruksaka a začal livestreem. Jednou z jeho obľúbených činností je urážať Petera. Začal si z neho robiť srandu tak som mu to vrátila. Keď som to vracala Finovi zavolal mi Jacob. Zdvihla som to.
,,Čo chceš zase" zakrútila som očami.
,,Chcel som sa len rozlúčiť. Lebo si odyšla bez toho aby si mi povedala zbohom" povedal smutným hlasom
,,Prepáč. Pozdrav odomňa mamu" povedala som a usmiala sa do telefónu.
Konečne sme naštartovali a išli sme na letisko. Prišli sme na letisko, zobrali sme kufre a utekali k chec-inu. Poznate ten taký rengén na kufri. Vy musíte zas prejsť cez takú bránu alebo ako to mám opísať. Ako malá som s rodičmi veľa cestovala moja prvá ceta lietadlom bola keď som mala 11 mesiacov. Takže s lietadlami nemám problém. Ale nastal problém. U mňa nie ale u môjho kufra áno. Nepáčilo sa im niečo na tej obrazovke. Zobrali môj kufor a keď ho otvorili bol tam môj oblek veď čo iné. Tak som sa to snažila zahrať, že je to na karneval. Našťastie mi uverili a pustili ma ďalej. Zdá sa mi, že Petera zastavili lebo nejaký pes čuchal jeho tašku. Tak ho zastavili. Neviem čo v nej mal ale pustili ho. Sofi taký problém nemala úplene v pohode prešla. Fina zase nepustili lebo nechcel im dať svoj mobil. Takže tam ostal dlhšie ako mi náš triedny hysterčil, že kôli Finovi nestihneme lietadlo. Snažila som sa ho upokojiť ale moc mi to nešlo. Čakali sme cca ešte hodinu a pól a potom sme nastúpili do lietadla. Ja som si samozrejme sadla pri okno ,Sofi hneď vedľa mňa. Ned s Betty si sadli pred nás. Síce sa už rozišli ale sú stále priatelia. Peter sedel vedľa Mj. No a Fin nerobil nič iné než by pil alkohol. On ale preblikol takže je mu 15 nie 20. Neni ešte dospelý no. Let trval dosť dlho ale väčšinu som prespala. Zrazu sa objavili turbulencie. Ja ich mám rada ale Sofi moc nie. Zľakla sa a zmrazila opieračky. Kukala som na to ako bager na tvrdú hlinu. Okamžite sa ich pustila.
,,Ty máš superschopnosti?!" Zakričala som na lietadlo
,,Ticho" stiahla ma dole a rukou mi prekrila ústa
,,woooooow to je meeegaaaa coool" pozerala som na ňu s otvorenými ústami
,,Čo ešte dokážeš?" pozerala som na ňu s úžasom
,,No som telepath takže viem čítať myšlienky" povedala a pousmiala sa.
,,To je cool a čo ešte dokážeš?" Pozerala som na ňu s vypúleními očami.
,,Viem ovladať vodu, tvoriť ľad a vyrábať veci z ľadu" povedala s pýchou v tvári
,,Wooow" ja som na ňu len zízala
,,Taktiež môj strýko je Stark,   tony Stark" znovu mala ten pyšný výraz v tvári
,,Počkať, čooooo" v šoku som na ňu pozerala
,,Áno" pozrela sa na mňa prekvapene
Ach nie zase mi je zle.
,,Potrebujem inhalator" lapala som po dychu
Sofi ho hľadala v taške ale nenašla ho.
,,To labelo!" zakryčala som
Sofi mi ho hneď podala a nechápavo sa na mňa pozrela. Keď som sa konečne mohla nadýchnuť.
,,Toto je od Starka" pozrela som na ňu
,,Ty sa s ním stretávaš?" pozrela sa na mňa s otázkou v tvári.
,,No niekedy" odpovedala som
,,A odk.." ani nestihla dopovedať prerušila je letuška.
,,Dobrý deň milý pasažieri, za 10 minút pristaneme prosím zapnite si pási" povedala letuška milým hlasom.
Zapli sme si so Sofi pás a čakali kým pristaneme.