Začiatok konca (Dokončené)

Nezvaný hosť

Vonku bol zmätok a chaos. Peter zapol svoj 'protection mode' takže si ma strčil za seba.

,,Peter nie som malá, dám na seba pozor" vyčítavo som sa na neho pozrela

,,Ale dávaš pozor na ďalších dvoch" pousmial sa a objal ma

,,Dobre, teraz musíme prísť na to čo ten výpadok spôsobilo. Avengers do oblekov!" skríkol výťazoslávne Tony

,,A čo ja?" pozrela som sa na Tonyho

,,Ty samozrejme nikam nejdeš. Sofi tu s tebou ostane a dá na teba pozor" zahriakol ma Tony. V tedy mu priletel oblek a nalepil sa na neho.

,,Tak sa majte" zakívala som a išla smerom ku gauču

,,Taaaaakže, teraz máme voľno. Čo budeme robiť?" opýtala som sa s úškrnom na tváry

,,Môžme si pozrieť nejaký film" navrhla Sofi

,,To je príliš nudné" podoprela som si hlavu

,,Tak poďme objednať ďalšiu postieľku. Veď budete mať dvojčatá a máte iba jednu postieľku" nadšene mi podala laptop

,,J.A.R.V.I.S. otvor mi stránku s detskými postieľkami" povedala som a otvorila laptop

,,Madam našiel som niekoľko ponúk. Môžte si vybrať" Sofi ku mne priskočila a nadšene pozerala na obrazovku

,,Túto už máme. Ale táto sa mi páči a má aj dievčenský motív" Sofi sa naprv na to divne pozrela a potom prikívla

,,Skvele. J.A.R.V.I.S. objednaj ju"

,,Jasné madam a mám vám oznámiť keď už príde?" opýtal sa J.A.R.V.I.S.

,,Samozrejme" pretočila som očami

,,Neviem sa dočkať keď už to príde. I keď neviem či sa mi to chce skladať kedže po minulom skladaní to bude výzva" konštatovala som

,,Ale veď mi to zvládneme. Nemusíš sa ničoho báť" pousmiala sa Sofi a pevne ma objala

,,Pozor. Lebo nerozpučíš iba mňa" chitila som sa za bruško

,,Prepáč. Chcela som ťa len objať" povedala skleslo

,,To nev-" vtedy našu konverzáciu prerušil hluk

,,Čo to je?" pozrela som nechápavo na Sofi

Rozbehli sme sa k oknu ale tam dole sa situácia nijak nezmenila. Práve naopak bolo to ešte horšie. V pozadí sa mi zdalo že vidím príšeru. Bola vysoká kľudne aj 50 metrov. A bola celá. Z plynu?" To nedáva zmysle. Dole som videla Tonyho aj s ostatnými. Mali prácu s inými potvorami. Sofi sa na mňa zhrozene pozrela.

,,Čo to má sakra byť?!" skríkla som a nevhápavo sa pozrela na Sofi. Tá sa len na to so slzami v očiach prizerala

Ale niečo mi tam nesedelo. Nebojovali totiž spolu a aj keď áno tak proti sebe. Neviem preço ale Howkeye so Stevom a Wandou, útočili na ostatných. Prečo im to robia? Veď im nijak neublížili. Vtedy sa mi zase začalo zle dýchať. Sprostá astma!

Sofi si to všimla tak ma podoprela skôr než som mohla odpadnúť. Položila ma opatrne na gauč a zakrila dekou. V tedy jej nejako preplo v hlave a vychrlila po mne kus ľadu.

,,Sofi! Čo to robíš?! Zbláznila si sa?" povedala som s nechápavím výrazom v tváry

,,On ťa dostane. On dostane všetkých" pristúpila ku mne bližšie, no ja som ju nechcela pustiť ani na krok. Než som sa nohla spamätať za mnou sa objavil Peter a prilepil ju ku stene.

,,Peter! Ani nevieš aká som rada, že tu si" nadšene som mu skočila do náruče

,,Dávaj si pozor Mozgožrút ju zmanipulova tak aby ťa zabila" povedal s vážnou tvárou

,,Ale prišiel si a zachránil si ma" ešte raz som ho silne objala

,,Kde si vôbec mala svoje metače pavučín?!" zdvihol jedno obočie a vyčítavo sa na mňa pozrel

,,Akosi ostali v Tonyho dielne" nahodila som ten nervózny úsmev

,,Ty moje malé trdlo. Čo s tebou" pretočil očami a dal mi pusu na temeno hlavy

,,Ale čo teraz?" opýtala som saale hneď ma prerušili kroky. Peter si ihneď nasadil masku a namieril metačmi smerom v dverám.

,,Doktor Strange?!" povedalnechápavo

,,Neni veľa času" za ním pribehol Tony aj si ostatnými

,,Pamätáš si ešte na našeho slávneho Harryho Pottera?" opýtal sa Dr Strange

,,Hej jasné. Prečo?" nechápavím pohľadom som prešla po izbe

,,Ideme sa tam ukryť. Pokím nevymyslíme plán ako ho zničiť. Tu v tejto dimenzii by sme neboli v bezpeči. Aj jeď vie cestovať dymenziami. Počul som že Rokfort je dobre bránený" vychrlil hneď zo seba Tony

,,A kedy odchádzame?" opýtala som sa s úmyslom odýsť

,,Teraz hneď" povedal Strange a otvoril portál

,,Tak poďte VŠETCI" zdôraznil to slovo všetci

,,Ale čo Sofi. Nemôžeme ju tu len tak nechať" pozrela som sa na Sofi, ktorá bola prilepená ne stene

,,Ona to zvládne. Teraz už poď musíme ísť" zhrabol ma Peter a ťahal cez portál. Stále mi však lámala hlavu Sofi. Čo ak sa jej niečo stane?! To si nikdy neodpustím.