Estelle:
Stojím pri koľajniciach a čakám, kedy príde vlak. Neviem ako dlho tu už stojím, ale už ma bolia nohy. Zrazu začujem vlak, a puknutie vetvičky za mnou. Otočím sa a zbadám za sebou spolužiaka.
"Ahoj Estelle. Čo tu robíš?" Pozdraví a spýta sa ma.
"Ahoj Carl. Pozerám sa na vlak." odpoviem.
"Asi už nejaký ide."
"Dobrý postreh."
Carl je môj spolužiak od prvej triedy na základke. Vlastne sa už poznáme 13 rokov, uvedomím si. Za trinásť rokov sme toho veľa zažili. Spoločné letá pri mori, na kúpaliskách atď. Hovoríme si všetko, ale aj tak mám pocit, že mi niečo tají. Otočím sa pripravená odísť, keď sa zrazu predo mnou objaví Carl. Usmejem sa naňho, ale on mi úsmev neopätuje. Zvláštne. Pozriem sa mu do očí, nevidím v nich priateľstvo, lásku a nehu, vidím v nich len krutosť. Ale takú chladnokrvnú a ešte ten jeho úsmev. No strašné. A potom sa to stane. Strčí do mna a ja padám na koľajnice, pokúsim sa vstať, ale nejde mi to. Zasekla sa mi noha. Pozriem sa na vlak a zrazu si uvedomím, že takto isto zomrela moja najlepšia kamarátka. Vlak trúbi a chce , aby som odtiaľ zmizla, ale nemôžem. Nebezpečne rýchlo sa približuje a ešte predtým stihnem na Carla zasyčať: "Bastard", a potom prejde vlak.
Carl:
Konečne som sa jej zbavil. Nenávidel som ju odvtedy, ako si našla novú "BFF", ako jej hovorila. Myslel som si, že keď sa zbavím jej BFF, budeme spolu ako predtým, ale nie, ona sa vtom prípade musí začať rýpať a ešte to zhorší. Tak som ju začal sledovať, a keď som dnes videl, že ide ku koľajniciam, uvedomil som si, že teraz je tá správna chvíľa.
Už-už som sa naťahoval, že do nej strčíme, keď podo mnou praskla tá sprostá vetvička. So strachom v očiach sa otočila a keď zbadala, že som to ja, vydýchla si. Pozdravili sme sa a ja som neskôr poznamenal, že ide vlak. Zasmiala sa. Otočila sa, že už odíde, ale postavil som sa pred ňu. Kruto som sa usmial a strčil do nej. Padla na koľajnice a ja som sa pozeral, ako prichádza vlak. Zrazu si asi uvedomila, že JA som zabil jej BFF. Zasyčí na mňa, že som bastard a potom prejde vlak. Začal som sa smiať a tlieskať. Milujem, keď vidím niekoho zomierať a ešte radšej mám, keď zomiera mojou rukou. Niektorí hovoria, že som šialenec. Možno som a možno nie.
Uistil som sa, že je mŕtva a potom som ju spálil. Áno, mám element a už asi viete, že aký- OHEŇ. Neviem, či Estelle nejaký mala, ale keby mala tak by ho asi použila. No nevadí. Pôjdem domov oddýchnuť si a keď sa vráti otec pochválim sa mu.
---------------
Dúfam, že sa vám to páci. Je to môj prvý príbeh, tak keby ste mali nejaké otázky pokojne sa opýtajte. A mám písať ďalej??
Love you guys ❤️❤️
YOU ARE READING
The return of the Darkness
FantasyEstelle ma 16 rokov a normálny život, ak nerátame smrť jej najlepšej priateľky spred roka. Jej najlepší kamarát ukrýva temné tajomstvo, o ktorom netuší. Keď sa však pravda dostane na povrch, je zmätená. Zmätená z nového prostredia a z pravdy o sebe...
