Príbehy zo Slavy

Vyhnanci

Skupinka štyroch mladých ľudí uháňala tmavým lesom čo im nohy stačili, boli už na úteku pár dní a nemali presný cieľ cesty len nemohli zastať. Ich bývali vládca, cisár Emporius podľahol temným volaniam z tieňov a upadol do šialenstva. Jeho kedysi najbližší radci boli popravený za zradu a verný vojaci sa stali lovnou zverou.

"Drago... já už nemůžu... musíme se jich zbavit nebo se vzdát, nemáme kam utéct." Zvolal mladý rytier v červeno čiernom brnení zatiaľ čo sa márne pokúšal dobehnúť jeho energetického dračieho spoločníka, cítil bolesť v pľúcach a netrvalo dlho kým sa potkol a spadol na rozmočenú zem ktorú medzitým ako ju oplachoval chladný jesenný dážď.

Našťastie sa pred nimi už rysovala stavba ktorá by im mohla zachrániť život, bol to most. Drago vedel že je to ich jediná možnosť ako ujsť ale musel prijsť na spôsob ako zastaviť toto nekonečné prenasledovanie keď v tom mu okolo hlavy preletel šíp s hlavicou z čiernej ocele... jediného materiálu ktorý ho dokáže smrteľne zraniť.

"Honzo, Nautic dostaňte ho cez ten most. Skúsim ich zdržať, keď sa nevrátim tak vyhľadajte knihu s nápisom Cronica Draconis." Rozkázal drak svojim priateľom a chvíľu ich sledoval ako chytajú rytiera za ramená predtým než sa rozbehli smerom ku kamennému mostu ktorý spájal dve hory, jeho rohy slabo zažiarili a na druhom konci sa otvoril malý portál. Dvojica chvíľu váhala ale onedlho preskočila cez portál a zmizla z dohľadu, to samozrejme dodalo istotu Dragovi a ten potom dobehol do stredu mosta kde sa otočil aby stál zoči voči imperiálnej armáde ktorá ich hnala už niekoľko dní. Vojaci ale nespravili ďalší krok vpred namiesto toho sa postavili do radu a nechalo dvoch rytierov v novom krvavo červenom brnení prejsť cez malý kúsok lesa na šedé kamenné tehly.

"Drago...boli sme ako bratia, prečo si zradil cisára?! Pozri kde si, chrániš tých psov ktorý vyvraždili radu starších!" Zvolal jeden z nich a dal sa do obranného postavenia, štít vpred a strieborný meč po boku zatiaľ čo ten druhý iba nemo zodvihol ruku s kušou a namieril ju smerom ku drakovi.

"Človek si osud nevyberá, osud si vyberá človeka. Cisár ktorého si poznal už nie je, ignoroval moje varovania a tak na to doplatil... radím ti dobre Erich odstúp toto nie je tvoj boj." Povedal Drago predtým než sa mu v ruke sformoval dlhý obojručný meč z temného obsidianu, aj keby sa mu podarilo poraziť dvoch kapitánov imperiálnej armády nemal by dosť síl na to aby ju premohol celú. V očiach sa mu odrážalo mesačné svetlo a čakal na Erichov prvý krok. Všetci traja tam stáli ako sochy, nehybne očakávajúc útok od jednej alebo druhej strany ani jeden z nich sa neodvážil priblížiť a tak Drago začal pomaly ustupovať smerom ku portálu.

"Drago...." Erich cítil bolesť a hnev no nemohol zradiť svojho posledného priateľa a ani impérium ktorému slúžil už takmer desaťročie, a ten druhý? Aj keď nemal žiadnu citovú väzbu ku Dragovi, hlboko vo vnútri cítil výčitky no vernosť bola oveľa silnejšia a tak stlačil spúšť na svojej kuši z ktorej potom vyletel šíp ktorý sa v Dragovej prítomnosti zmenil na prach.

"Čakal som... že to spravíš Defender, mal si... použiť čiernu oceľ." Povedal Drago zatiaľ čo sa pomaly priblížil ku druhému koncu mosta kde sa otočil a povzdychol si. Nezostávalo mu nič iné ako most zničiť, aj keď tušil že ich budú prenasledovať všade kam pôjdu.

"Ešte sa stretneme...ale už nenechaj svoje city ovládnuť tvoju čepeľ, už nie som tvoj priateľ kým slúžiš impériu." Pokračoval zatiaľ čo jeho rohy začali žiariť čím ďalej tým viac a v očiach imperialnych rytierov sa objavoval strach než sa jeden z kapitánov dal na útek zatiaľ čo Erich bežal smerom na Draga. V ich panike ani jeden z nich nezaregistroval čo sa vlastne deje ale ich podriadený malý dobrý výhľad na most ktorý pomaly pokrývala smaragdovozelená energia a menila ho na prach.

"MÁM ŤA!" Vykríkol Erich a vrazil do Draga celou svojou váhou, obaja spadli do portálu ktorý sa za nimi uzavrel. Ale aj keď spadli do portálu dvaja...iba jeden sa objavil na druhej strane pri trojici.

"Drago....kam si nás to priviedol? Už...nie sme na území impéria?" Spýtal sa mladý muž potom čo si dal z hlavy dole kapucňu aby odhalil svoju tvár, jedno oko mal modré a druhé červené. Muž mal na sebe oblečenú ľahký vlnený odev ktorý mu dovolil sa rýchlo a obratne pohybovať keď bolo treba, no ale snehovo biela farba odevu sa už dávno vytratila kvôli bahnu cez ktoré museli bežať.

"Nie... priviedol som nás do iného sveta ale cítim že tu nie sme sami...."

Pokračovanie nabudúce.