Bez teba to nie je ono, MAMI

1.kapitola

„Mami ???  Mami ???  Haló !!! Ozvi sa mi prosím!!!“ a potom už len plač a plač .
A to bol koniec radosti. Obrázky boli kľúčom do minulosti. Sú to spomienky pri ktorých padla aspoň jedna slza. Mala som 11 rokov keď mi mamka zomrela.  Teraz mám už 16. Je to už 5 rokov. Stále mi to nejde do hlavy, že sa to stalo. Bola zdravá ale srdce to neprežilo. Stalo sa to z ničoho nič. Nikto to nebol tušil.
S mojím otcom to od vtedy išlo dole vodou. Stal sa z neho alkoholik. A nie len to. Bohužiaľ aj drogoval. Jediné šťastie bolo, že som mala brigádu. Brigádovala som vo firme kde sa vyrábali krabice. Ale prečo to bolo jediné šťastie ?  Z mojej výplaty čo som dostávala som platila to čo on minul v krčme, A nebolo toho málo. Bol tam od rána do večera. Vždy povedal, že zajtra to tomu krčmárovi vráti. Ale nevracal. A to, že pil a drogoval je jedna vec. Bil ma . Vždy kvôli blbosti. V tomto dome som si nemohla povedať svoj názor. Bojím sa. Ale keď som mala tak 12rokov, tak som ešte nevedela čo bude. Od vtedy to aj začalo. Nič sa mu nepáči a môžem spraviť hocičo. Keď som mala 13 rokov tak mi sľúbil, že nebude piť a budeme oslavovať moje narodeniny. Lenže ani neprišiel. Nemala som ani kamarátov. Bola som odkázaná sama na seba. Jednoducho je to horor. Úsmev na jeho tvári sa neobjavuje od kedy mamka zomrela.
Boli prázdniny. Od školy som mala pokoj aspoň na tie dva mesiace. Každé ráno vstávam 6:00 aby som sa stihla prichystať. Make-up si spraviť musím inak by mi bolo vidieť tú modrinu čo mam stále pod okom . Už mi aj napadlo, že mi ani nezmizne. Aj keby, tak tam bude ďalšia. V robote musím byť o 8:00. Áno, sú to dve hodiny od môjho prebudenia ale ešte musím vydržať hádku s otcom. Každé ráno sa hádame. Vždy má problém. Najlepšie by bolo keby sa odtiaľ vyparím čo najrýchlejšie. Ale nejde to . Ako vravím, každé ráno musím počúvať jeho krik. Buď som niečo nespravila alebo si na mne musí vybiť zlosť. Už ani neplačem. Tak ma zničil, že je to pre mňa už ranná rutina. Vždy keď odídem, odíde aj on. Nemusím hovoriť kde. A je tam až dovtedy kým sa mesiac nerozhodne padnúť dole.
Náš dom bol veľmi pekný či z vonka alebo z vnútra. Ale iba na pohľad. Keď ste v ňom boli aspoň 5 minút tak už sa vám taký nezdal. 
Kedysi to bol môj otecko, ale z otecka sa stal zlý človek. Veľmi zlý človek.

Veľmi sa vám chcem ospravedlniť za chyby ktoré sú v tomto texte a tak isto sa vám chcem ospravedlniť za chyby ktoré budú v ďalších textoch. Keď sa vám to bude páčiť budem rada ak mi dáte komentár aby som vedela či v Tom mám alebo nemám pokračovať ❤️.