Mafia na plný plyn

1. Začiatok

Je pondelok ráno 6:20 a ja počujem hudbu. Znamená to len jedno... Zvoní mi budík. Vypnem ho teda a začnem sa chystať do školy. Keď už som hotová skontrolujem čas aby som vedela či stíham autobus. Čas je 7:10 a ja všetko vporiadku stíham. Zapnem si teda hudbu a vyrážam z domu. V ruke držím mobil a spokojne si vyberám album na moju cestu do školy. Dnes som si vybrala adele ktorú počúvam iba keď mám smutnú alebo zlú náladu. Dnes mi vôbec nie je dobre a mám niake zlé tušenie. Bolí ma hlava a brucho.
.......
V škole som si sadla pokojne do lavice a ako vždy som sedela a z nikým sa nebavila. Zrazu za mnou ale prišla osoba ktorá sa somnou nikdy nebavila. Bola to Veronika. Veronika bola vždy arogantná a hnusná. Nikdy sa nebavila s ľuďmi ako som bola ja. Vždy bola obklopená kamarátkami. Dnes tomu ale boli inak pretože sa mi prihovorila. "Ahoj liv ako sa žije?" pozerala som na ňu a vyvaľovala oči. Než som sa stihla spamätať že sa somnou baví tak mi luskla pred tvárou "Liv si vpoho?" hneď som sa prebrala a zdvorilo jej odpovedala "Ahoj prepáč zamyslela som sa" Veronika sa ale iba usmievala a ja som nechápala čo je také vtipné že sa usmieva. No vzápätí mi vytrhla mobil z rúk a začala kričať "mám ho,baby mám ho" rozbehla som sa za ňou a chcela jej ho vziať ale ušla mi na wcka. Po chvíli sa ale vrátila a hneď povedala svojim pipkam "nič tam nemá, iba trápne autá" usmiala som sa pretože keď povedala nič tam nemá tak som pochopila že nevedela heslo do mesengeru a Instagramu. Viete keď vám berú mobil tak si tiež dáte heslo snáď všade. Veronika sa ku mne blížila a podávala mi mobil ja som sa usmievala od ucha k uchu pretože som zas krok pred ňou verona však len prišla ku mne a šepla "ja viem že niečo skrývaš" konečne mi podala mobil a ja som si tak mohla sadnúť. Práve zazvonilo a zacala sa hodina Dejepisu. No ale keď už máme čas tak sa vám predstavím. Volám sa Lívia Vesteniová a bývam v Madride. Všetci ma však volajú Liv alebo Liva. Mám 15 a chodím do 9.D. Milujem autá, box, hviezdy a hudbu i tanec... To je zatiaľ niečo málo o mne.
Dejepis sa skončil a ja som sa pripravovala na ďalšiu hodinu ktorá bola Angličtina .
Je Marec a vonku už je celkom teplo takže som sa celú Angličtinu pozerala von oknom. Po angličtine bola veľká prestávka takže som si vytiahla sluchátka, pustila si hudbu a pozerala sa po triede. Vždy sme mali triedu (žiakov) rozdelenú na skupinky, v prvých troch laviciach sedeli krásavice, teda aspoň ja som ich tak nazývala patrila k nim Veronika,Lea, Sandra,Natália,Ema a Nikola. Ďalej bola skupinka takzvaných bifľošov tam patrila Kiara,Amanda, Patrik a Samo. Potom bola skupinka chalanov a medzi nich sa zaraďovali Daniel, Matúš,Martin,Oliver,Robo a Simon.
Potom bola ešte jedna partia a to boli tanečníci kam som sem tam zapadla aj ja. S nimi som ako z jedinými s triedy dobre vychádzala. V ich skupine bol Erik,Mia, Lara a Marco. A potom boli ľudia ako som bola ja - samotári medzi nich napríklad patrila Kaja ktorá stále chýbala, Leo Ktorý si stále čítal niečo o kultúre a potom ja. V škole som mala samotu rada pretože sa zatiaľ nenašiel človek ktorý by somnou vydržal. A tak som v škole bola vlk samotár i keď zavše som zbehla medzi tanečníkov.
Dnes tomu nebolo inak každú hodinu som síce robila rôzne veci no vždy som aspoň jedným uchom počúvala. Tešila som sa domov pretože som už chcela ísť do garáže a montovať motory áut. Dnes ma tam čakal Land Rover freelander bývala som z mamkou a bratom. Oca nepoznám vôbec ale čo už. Garáž je kamarátova pretože my nemáme ani auto a v garáži sú iba haraburdy. O tom že chodím do garáži nevie nik iba ja a kamoš. Volá sa Matyáš ale všetci ho volajú Maty. Má 24 a je to strašne milý chalan. Vždy sa vieme porozprávať a vždy ma vie podporiť keď sa niečo deje. Nevie o tom že sa režem a dúfam sa to nikdy nedozvie. Pretože si bude myslieť že všetko zlé sa deje len kôli nemu. Vždy bol taký.... Iný. Vždy si myslel že chyba je iba v ňom. No nie vždy to tak je. Ale on sa asi nezmení. Jedno je však isté. Je strašne krásny a dobrý človek. Je vysoký a má vlasy ktoré majú farbu špinavej blod. Jeho zelené oči sú plné lásky a nehy. Tvrdo na sebe maká a to vidno na jeho svaloch a vypracovanej hrudi. Väčšinou keď sa spolu hrabeme v niakom aute tak je bez trička. Nikdy neviem či sa mám kochať motorom a autom alebo ním.
Dnes však opäť čakám na SMS v ktorej mi povie že kedy môžem ísť do garáže a čo treba spraviť.
Opäť som však myšlienkami inde a pri tom sedím v škole na hodine Umenia. Nechce sa mi kresliť a tak si radšej robím náčrt motoru do denníka.
........
Konečne skončila škola a ja som sa vybrala domov. Mama je doma a to znamená že mi dá kopu domácich prác. Ale keď ich spravím môžem ísť do garáže. Stále mi je však zle a stále mám v sebe zlý pocit a neviem z čoho. Akoby mi niečo vnútri mňa hovorilo "niečo zlé sa stane"
Prišlo mi však že sa v tomto dni nemá čo pokaziť.
Keď som prišla domov mama už sedela za mobilom a hrala niake hry. Na stole ma už čakal papierik z domácimi prácami. Ak som ich všetky chcela stihnúť tak som si musela poriadne pohnúť. A to nehovorím o tom že som sa nestíhala najesť a napiť. Nejedla som uz najmenej tri dni ale nebola som hladná.
Zo školy som prišla okolo 13:45 teraz je 17:00 a ja som konečne skončila z domácimi prácami. Obliekam sa a vyrážam do garáže. Mama si ani nevšimne že som odišla a ja cestou do garáže pocítim bolesť v oblasti brucha ale neriešim to a s hlbokým nádychom a výdychom pokračujem ďalej. Garáž je od domu asi 30 minút a ja už minimálne 15 mám za sebou.
.......
Ahojte priatelia tak tu je prvá kapitola mojej knihy... Dúfam sa zapáčila a prepáčte za chyby ak tam niake sú 💖 vote a komentár ma motivuje a veľmi poteší. Vrhnime sa teda na ďalšiu časť mojej knihy.. 💖 Bejby