Mystic Hills

5. časť

"Je mi to ľúto, kámo" povedal Scott a potľapkal ma po chrbte.

"Nie je ti ľahostajná, však nie?" opýtal sa ma.

"Nie, nie je"

"Tak choď za ňou" povedal mi.

"A tebe to nevadí? Lebo pred chvíľou si sa mi zdal poriadny nahnevaný"

"No hej, to som bol. Ale neprávom. Len... pripomína mi Allison. A je to.. akoby som videl teba s Allison. A ty vieš, že som ju nikdy neprestal milovať. Rozišla sa so mnou a ja som spoznal Kiru. Ale stále som ju miloval. Ale ona už nemilovala mňa" 

"Scott, vieš, že to nie je pravda. Allison ťa milovala a nikdy neprestala. Sama ti to povedala pred tým než zomre...." povedal som mu no zlomil sa mi hlas.

"Nie, Stiles, ty to nechápeš! Ja som ju miloval! A nikdy som neprestal! Ani keď som už bol s Kirou..." zvrieskol. Vtedy som si to uvedomil. Celý čas som si myslel, že Scott miloval Allison tak ako ja- ako kamarátku. Až teraz mi to došlo. On ju nikdy neprestal ľúbiť.

"Ale to teraz nechcem rozoberať, Stiles. Choď radšej za Jennifer"

"Tak fajn, kámo. Vďaka" priateľsky som ho potľapkal po chrbte. Šiel som sa za Jennifer. Búchal som na dvere, kopal aj kričal. No Jenn mi neotvárala. Dokonca mi neodpovedala. No vedel som, že tam je. Napokon som to vzdal. Ale neodišiel som. Oprel som sa chrbtom o dvere. Pomaly som sa spustil dole a zostal som sedieť na zemi. Zaboril som si hlavu do rúk. Sedel som tak asi 2 hodiny. Potom som zaspal...

Zobudil som sa ráno okolo pol deviatej. No niečo bolo inak. Už som sa neopieral o dvere. Ležal som na mäkkej posteli. Rozhliadol som sa. Zistil som, že som v Jenniferinej izbe. No ona tu nebola. Prešiel som celý byt.

"Jennifer?!" kričal som. Nikto sa neozval. Došiel som k vchodovým dverám. A všimol som si, že tam nie sú žiadne topánky. Trocha ma to šokovalo, pretože keď som prišiel včera, bol som prekvapený, koľko topánok Jennifer má. Potom mi to došlo. Rýchlo som sa šiel pozrieť do jej skrine. Nebol tam ani jeden kúsok oblečenia. Ako mohla len tak odísť? Pýtal som sa sám seba. Hneď som šiel zavolať Scottovi. On mi povedal, že mám zostať tam, kde som. A on príde za mnou. Potom mi niečo napadlo:

"Scott? Nemyslíš, že by sme sa mali ísť pozrieť do domu pána Argenta?"

"Hej, myslím, že hej. Tak prídem a vyrazíme?" spýtal sa ma.

"No mne sa tam teraz ani veľmi nechce. Chcem to prehľadať ešte tu u Jennifer. Možno tu niečo nechala. Nemohol by si zavolať Malii a Lydii?" 

"Jasné idem im zavolať. O chvíľu som pri tebe, Stiles" a zložil.

Pohľad Malie:

"Tak a sme tu" povedala som, keď sme dorazili do domu pána Argenta. "Čo myslíš, že tu nájdeme?" spýtala sa Kira, ktorá sa pridala.

"Netuším" odpovedala jej Lydia. Muselo jej to byť veľmi nepríjemné. A určite sa jej vynorilo veľa spomienok na Allison. Ja som Allison skoro vôbec nepoznala, ale viem, že to bolo skvelé dievča.

"Čo vlastne hľadáme?" spýtala som sa po chvíli ticha.

"Neviem. Hocičo nezvyčajné" odvetili mi naraz.

"Prehľadajme aj šuflíky a skrine" povedala Lydia.

"Proste to niečo musíme nájsť!" povedala Kira rázne. Hľadali sme už štyri hodiny, no stále vôbec nič. Samozrejme, našli sme pár rodinných cenností ako sú prstene (pravdepodobne po babičke alebo aj staršie), náhrdelníky či dokonca staré šaty. Našli sme aj svadobné šaty pani Argentovej. Vyzerá to tak, že pán Argent má v pláne vrátiť sa. Inak by tu takéto veci nenechal. Zvonil mi mobil. Volal Stiles:

"Tak, máte už niečo?"

"Ešte nie. Našli sme pár rodinných cenností, no nič veľmi dôležité"

"Aha. Tak to asi nemá cenu. Dajte si pauzu. Vrátite sa neskôr. A ja pôjdem s vami"

"No dobre, ale zostaneme ešte chvíľočku" povedala som a zložila.

"Malia? Lydia?" začula som Kiru. Hneď sme za ňou pribehli.

"Našla si niečo?" pýtala sa Lydia.

"No nie som si istá, ale asi áno." Až vtedy som si uvedomila, že sme v Allisoninej izbe. Kira si sadla na jej posteľ. Otvorila šuflík v nočnom stolíku a vytiahla z neho Allisonin denník. Chcela som ho začať čítať, no zastavila ma Lydia:

"No tak, to nemôžeš čítať! Bolo to jej súkromie!"

"Áno, ja viem. Ale čo ak nám to pomôže?" spýtala som sa. 

Napokon to Lydia vzdala a ja som začala čítať. --V tomto meste sa deje niečo divné. A niečo divné sa deje aj so Scottom.-- S dievčatami sme si vymenili ustarostené pohľady. Pokračovala som ďalej. --Dnes som zažila najkrajší večer v mojom živote. Milovala som sa so Scottom-- Lydia pozrela na Kiru. Bolo jasné, že jej to vadí. No nečudovala som sa jej, keďže so Scottom je teraz ona. V tom denníku sme sa dočítali o všetkých nadprirodzených bytostiach, ktoré Allison poznala. Až napokon sme došli na poslednú stranu. Bola napísaná deň pred Allisoninou smrťou. --Mám zlý pocit. Cítim, že sa stane niečo zlé. Zajtra ideme do boja. Dúfam, že to nebude môj posledný boj...--

"Allison tušila, že zomrie a aj tak šla Stilesa zachrániť?" prehovorila som.

"Bola naozaj statočná" povedala Kira. Pokračovala som v čítaní: --Ale na tom teraz nezáleží. Dnes som v dome našla tajnú chodbu. Nachádza sa v otcovej izbe za veľkou skriňou oproti posteli. Dúfam, že to ešte budem môcť preskúmať--

"A to bola jej posledná veta" povedala som. Pozrela som na Lydiu. Oči malá celé červené od plaču.

"Poďme radšej pohľadať tú chodbu" prehovorila. Šli sme do izby pána Argenta. Posunuli sme skriňu a za ňou boli vyrezané veľké dvere. S obavami sme vošli dovnútra. Zišli sme po schodoch. A ocitili sme sa v....

Páčilo?? COMMENT a VOTES poprosím :)