Ako pieseň zabudla spievať.

Fresh start

Stála som na schodisku od môjho doterajšieho domu. Prestala som počítať koľko krát som sa sťahovala. Moji rodičia sú niečo ako podnikatelia. Neviem a ani by som nemala to vysvetliť. Kráčala som k autu. Rodičia už asi pred tromi hodinami odišli a ja som ešte stále nebola schopná opustiť túto oblasť. Žili sme tu naozaj moc dlho. Mohlo to byť  už aj 6 rokov. 

Rodičia však dostali veľmi dobrú prácu niekde vo Venezuele. Ja som nešla s nimi lebo tam ani nebudem. Idem k rodine, staršej sesternici a jej rodičom plus jej mladšia sestra. Sú asi jediná rodina, ktorá má ešte záujem so mnou tráviť čas. 

Nasadla som do auta a Michael mi zatvoril dvere. Nasadol dopredu a odviezol ma na letisko. Bola tam dosť veľká a hlavne silná ochranka. Kto by si aj čudoval? Po vojne sa toho veľa zmenilo. 

Žijeme rozdelený na základe pozitívnych a negatívnych výsledkov. Pozitívny, teda ľudia, sú veľmi bezstarostný a tvoria tú strednú až vysokú vrstvu.

Negatívny, teda ja a niekoľko miliárd ďalších tvoríme hlavne tú vysokú vrstvu. Zase niektorý sme na tom moc zle a jedna štvrtina ľudí ako som ja tvorí spodnú vrstvu. Tým, že ešte niektorý v mojom veku sa nedostali z väznice Kajushi. Som z našej skupiny bola najmladšia a prvá zo všetkých. 

Väznica Kajushi nás pripravuje ako používať schopnosti, ktoré sme zdedili po našich predkoch. Je to niečo ako z generácií našich predkov sme dostali naše schopnosti. 

Keď som stála pri jednom z dozorcov naskenoval čip, kde sú uložené moje bio-mechanizmy. Kývol hlavou a ja som prešla na druhú stranu. Michael ma len odviezol tak som nemusela na nikoho čakať. Nasadla som do lietadla medzi prvými skontrolovala svoj pas a batožinu a let sa mohol začať. 

Nebol dlhý tak ako do Filipín, tak som len pozerala seriály alebo púšťala hudbu. Otvorila som jednu z kníh o starom Čínskom jazyku a začala ju čítať. V Kajushi som sa musela učiť rôzne jazyky. Jedným z mála bol aj starý čínsky jazyk, dosť často mu ľudia hovoria aj jazyk mňíchov. 

Let prebehol bez väčších turbulencií a my, ako pasažieri sme zatlieskali pilotovi a kok-pilotovi. Na letisku ma mali čakať moji krstný rodičia a ich dcéry. 

Neviem a ani si nepamätám kedy som ich naposledy videla. Možno to bolo na zásnubách mojej sestry, naozaj neviem. 

Ich staršie BMW bolo pristavené na príjazdovej ceste.  Vonku stála len Kreata, moja staršia sesternica, držala v ruke kvetinu. Jej široký úsmev som jej oplatila a išla naproti jej rýchlej chôdzi. Objala ma tak pevne, že som sa v jej objatí priam topila. 

,,Som tak rada, že Ťa konečne vidím. Ako išiel výcvik v Kajushi? Musíš mi všetko porozprávať."  Zložila som svoju batožinu do kufra a nastúpila.

,,No tak hovor." Povedala Kreata hneď po nastúpení do auta. 

,,Najskôr ahojte všetci." Povedala som  s úsmevom a všetci zborovo pozdravili.

,,No dobre a teraz ti o všetkom poviem." Začala som rozprávať o tom ako nás zadelili o bojových partneroch a dokonca aj o Jackovi, mojom vedľajšom bojovom partnerovi, ktorý bol vlk. 

,,Rada do budúcna, drž sa od vlkov čo najďalej." poznamenala som.

,,Prečo? Niečo mi tajíš? Vieš veľmi dobre, že já na to prídem." Povedala a svojimi obrovskými kukadlami ma začala manipulovať. Je jasnovidka nebola v rovnakom zariadení ako ja ju rodičia poslali do tuším Satie. Jedna z najviac strážených väzníc. Najviac percent jasnovidcov je odtiaľ rovnako aj sériových vrahov, ale to bolo pred tým ako tento celý svet začal.