nenávidím Ťa!!

20. deň D#2

  Všetci si pr čítajte tie moje keci dole
Takže už ma narvali do tých šiat. Dalo nám to fakt zabrať ani neviem ako sa nám to podarilo. Práve mi robia účes, potom mi dajú make-up potom ešte nejaké malé úpravy a pôjdeme. Mimochodom dnes som musela vstávať fakt skoro budili ma už o 6:30 a ja väčšinou vstávam okolo 10:00 takže mi to dalo zabrať.
" Ták hotovo, pozrite sa."
Povedala kaderníčka a podávala mi zrkadielko.
"WOOW TO JE NÁDHERNÉ." Vykríkla som s úplním nadšením.
"Tak ďakujeme my už pôjdeme ponáhľame sa"
povedala Helena(to je jedna s tých služok keby si niekto nepamätal)
A ťahala ma preč. Všetko ide na mňa tak rýchlo ani sa nestihnem spamätať a už sa deje niečo iné.
No nič, asi si budem musieť zvyknúť.
Prišla som ku kozmetyčke.
Tá mu urobila make-up aj mi nalakovala nechty. Nechty mi namaľovala tím istým odtieňom ako oko mám očné tiene a na to mi dala aké mikro trblietky v laku ( proste trblietavý lak ale trblietky sú úplne malé).
Keď mi to spravila pozrela som sa do zrkadla. Fakt sa mi to páčilo. Mega moc ja by som to nespravila ani keby že sa silou mocou snažím.išli sme domov. Zobrala som si kabelku a do nej dala mobil vreckovky( nikdy nevieš😁😉)
A taktiež som si zobrala náhradné topánky. Aby som celí deň nechodila len na tých opätkoch. Zobrala sogm si biele balerínky a mohli sme vyraziť.
V aute som sa ani nenudila... Pýtate sa prečo? Dobrá otázka. Rozmýšľala som rozmýšľala som nad všetkým,aká bude budúcnosť.
Bola som strašne nervózna ale zároveň som sa aj tešila.
Cestovali sme asi 1a pol hodinu konečne sme dorazili pred tú budovu pred  tú budovu čo mi zmení celý môj  život bála som sa. Ale nechápala som prečo nemáme svadbu v kostole s normálnim kňazom.Úprimne chcela som sa otočiť na päťe a ujsť
, ujsť čo najďalej.
Zhlboka som sa nadýchla a otvorila som dvere.
Pohľad Williama

Ráno som vstal na budík ktorý som si nastavil aby som náhodou nezaspal.
Išiel som si obliecť oblek ktorý som už mal prichystaný.
Vzal som si mobil peňaženku a išiel som do garáže. Vzal som auto ktoré som si vzala keď som bol po simonu.
Auto už bolo vyzdobené kvetmi a stuhami.
Naštartoval som a mohol som vyraziť ( vieš čo nie neštartoval, išiel ho tlačiť🙃)
Asi v polovici cesty som za zastavil na pumpe. Natankoval som a kúpil som si žuvačky. Zaplatil som a nasadol naspäť do auta. Išiel som už hodinu. Super ešte asi 40 minút a som tam.
Cestou som rozmýšľala či to bolo správne rozhodnutie, mohol som si predsa vybrať akúkoľvek inú.
Moje myšlienky som zahodil niekde veľmi ďaleko a bezstarostne pokračoval v ceste. Dorazil som k budove kde sme mali svadbu. Všetci hostia tam už boli. (BTW nemajú svadbu v kostole s kňazom, a to z dôvodu aby mi to sedelo do príbehu a čo sa stane potom... Máte sa na čo tešiť.)
Vošiel som do budovy stúpil som pred...ehm... Domyslite si.
A čakal na moju nastávajúcu manželku. Mala by tu byť asi o 15-20 minút.
**O 10 min neskôr**

Zrazu sa otvorili dvere. Stála v nich Simona bola nádherná.
Stúpila si vedľa mňa mal som stres čo keď niečo pokazím.
Pohľad Simoni

Otvorila som dvere uvidela som Williama.
Usmiala som sa strašne som sa bála čo keď niečo pokazím. Môj otec ma chytil a viedol k. .. "oltáru"( ono to nieje oltár keďže nemajú svadbu v kostole ale budem to tak volať)
Stúpila som si vedľa neho.
Zrazu ten týpek začal rozprávať nevnímala som ho ale aj som počúvala aby som vedela kedy mám čo povedať.
.
.
"Tak Simona Blacková beriete si tu prítomného Williama Walkera.,,
"Áno" odpovedala som a teraz sa spýtal Williama
"A vy William beriete si tu prítomnú Simonu Blackovú. ,,
Zarazila som sa trvalo mu to nejak dlho. Ale po chvíli prehovoril.
"Áno"
"Môžete pobozkať nevestu,,
My sme sa už len pobozkali a odišli smer sála.
Prišli sme tam bola nádherná výzdoba.
Išla som nájsť Moniku.
"Ahoj tak tu si konečne som sa ťa našla,, povedala som jej.
"Ahoj, no tak už si oficiálne Simona Walkerová. Musím ti povedať neznie to zle,, obe sme sa zasmiali.
"Ach áno. Ale mám pocit že s Williamom niečo je a že mi niečo tají,,
Povedala som jej.
"A na to si prosím ťa ako prišla ako?,,
"No ja ani neviem inštinkt? Proste mi tu niečo nesedí a celkom dlho rozmýšľal nad tým či má povedať áno a tak proste si to myslín.,,
"Aha takže ty si myslíš. Vieš čo nechaj to tvoje myslenie na pokoji a zabávaj sa hoď starosti za hlavu je predsa tvoj veľkí deň máš svadbu už nie si Blacková ale Walkerová užívaj si.,,
"Ale...,,
"Simona! Žiadne ale teraz pôjdeš so mnou tancovať a basta a aby bolo jasné toto je rozkaz!.
Nemala som na výber. Musela som ísť tancovať s Monikou.
Po asi pol hodine tancovania sme boli obe úplne nevládne a tak sme museli ísť načerpať sily.
Sadli sme si na stoličky a naliali vodku a kolu.
"Tak na nevestu,, prehovorila Monika.
"Na mňa,, usmiala som sa vypila vodku ktorú som následne zapila kolou.
Po asi 10-tych minútach prišiel William.
"Smiem prosiť,, spýtal sa podal mi ruku.
Prijala som ju a šli sme spolu tancovať.
Potom som sa zas šla napiť a čo iné než vodku s kolou.
Oslava prebiehala v pohde. Bola až do šiestej ráno.
Teda končila približne o piatej ale ešte sme trochu upratovali. Ako áno boli tam upratovačky ale aj tak trvalá som na Tom aby sme im aspoň trochu pomohli aj keď William bol proti.
A pýtate sa kto mal to šťastie a chytil kyticu to je velmi veľmi dobrá otázka.
Kyticu chytila...........( Bubny poprosím).......... No Monika kto iní. A áno chodila som za ňou kto bude ten vyvolení. Vždy mi povedala že Dalibor. ( Kto by si nespametá je to jej priateľ) ja som skoro aj zabudla že ho nejakého má.
Všetko sme dokončili a vyrazili sme domov. Už som sa nevedela dočkať teplej postele.

Pokračovanie na budúce.

(1007 slov)

Takže po 100 rokoch ďalšia kapitola ja viem naposledy som kapitolu vydala 24.apríla a no čo mám školu a bola som aj lenivá a keďže je toto už 20. Kapitola chcela som to nejako"osláviť" a chcela som aby táto malá 1000+ slov. 20kapitola+ úvod( o mne) a 2oznami dúfam že sa vám táto kniha páči. Prosím vás všetkých čo ste túto knihu čítate napíšte mi kom. Či sa vám táto kniha páči.