Skrytá duša

2. Priateľ či nepriateľ?

Bolo skoro ráno. Väčšina koní ešte stále driemala, len Pepita bola hore a sledovala východ slnka. Vzdychla si. Bola unavená zo všetkých hier, klamstiev a pretvárok. Niežeby ju tie hry nebavili. Niekedy sa do hry na zákernú fjordskú kobylu tak vžila až niekedy uvažovala, či taká naozaj neni. Dúfala, že nie. Bála sa, že ju všetky tie hry úplne pohltia. Nervózne hrabla kopytom. Už sa viac cítila ako obyčajný fjord, ako... no to čo je.
*Za dve hodiny*
Slnko už bolo na oblohe a Olívia sa pomaly zakrádala k stajni. Hoci bola dcérou Simona (jedného z vodcov priekopníkov) k stajni mala zakázané chodiť. Pomaly podišla ku koňom. Zamerala sa hlavne na Kalli. „Nechcela by si ísť na výlet?“ spýtala sa potichu a podala jej jednu z mrkví, ktoré sem prepašovala. Kal si ju s radosťou zobrala. Dievča sa zasmialo a prešlo k vedľajšiemu boxu. „A čo ty? Ty si nedáš?“ Pepita sa v duchu zamračila a otočila na na druhú stranu. Oli trochu posmutnela a zvyšok mrkví rozdala ostatným koňom z 'hlavnej ponuky'. Potom sa vrátila ku Kalli.
„Nerob to,“ otrávene zasyčala Pepita. „Prečo nie?“ nechápala Kal. „To dievča vôbec nevie jazdiť a bude z toho problém,“ odvrkla fjordská kobylka. „Čo ty o tom vieš,“ odfrkla si Kal. Medzitým dievča roozviazalo povraz, odviedla Kal k prevrhnutej krabici a vyskočila na ňu. Na chrbte kobylky sa držala len tak tak a pri každom kroku ju otriasalo. Pepita len tľoskla jazykom. „Ďalší tupý nováčik čo?“ ozvalo sa z vedľajšieho boxu. Odin - drezúrny fríz, skoro rovnako nepríjemný ako samotná Pepita. „To si si všimol až teraz? Poznámka, tá kobyla prišla včera,“ Odin sa len zasmial svojím typickým nepríjemným smiechom. „Už sa teším na tú šou, keď to zistí Simon. To bude sranda,“ Pepita len prevrátila oči a ľahla si na zem. V poslednej dobe bola neskutočne uťahaná.
Po nejakej dobe Simon naozaj prišiel a bol neskutočne nahnevaný. Namosúrene chodil sem a tam. Jeho nervozita sa preniesla na väčšinu koní, ktorý teraz dupotali vo svojich boxoch. Pepita to ignorovala a odpočívala. Keď však započula dupot kopýt, nemohla odolať, postavila sa a sledovala to divadlo.
Oli sedela na Kal, keď si všimla Simona. „Máme problém,“ zašepkala a prišla k stajni. „Zlez. Z. Toho. Koňa.“ zasyčal Simon. Oli ho so sklonenou hlavou poslúchla. „Koľkokrát sme ti povedali, že bez nášho svolenia si nesmieš, opakujem nesmieš sadnúť na koňa?“ kričal na ňu. „Ale vy mi nikdy nedovolíte jazdiť!“ oborila sa na neho Olívia. „No práve! Toto sú kone na predaj a nie jarmočné poníky!“ Olívia vyzerala, že stratila reč. „Takže toho koňa tam vrátiš a už na žiadnom jazdiť nebudeš. Rozumela si?“ pokračoval Simon. Oli otvorila ústa, že sa obháji, ale potom len zamrmlala:„Áno“ vrátila Kal do boxu, zaviazala 'dvere'. Chcela sa s ňou ešte rozlúčiť, prihovoriť sa jej, alebo podobne, ale to ju už Simon ťahal za ruku preč. „Toto ešte bude mať následky,“ mrmlal.
Pepita si zívla. Bolo zaujímavejšie, keď sa Oli bránila. Vtedy jednu aj dostala. „Vidíš, čo som ti hovorila?“ otočila sa na Kalli. „No... Ehm..“ habkala kobylka. „Od toho dievčaťa sa drž ďalej!“ rozosmial sa Odin. Kal sa smutne obrátila k stene, zatiaľ, čo sa Pepita a Odin chichotali na jej začiatočníckej chybe. Ani jeden si nevšimol neutiahnuté lanko na Kallinom boxe.