Malfoy Problem

1. kapitola

Pridávam aj novú fanfiction :D Je to Dramione, čo nie je môj šálok kávy a možno ani váš, no snáď aspoň očeknete túto story a vyjadríte sa k nej, budem za to vážne vďačná :) Bude to trochu dospelejšie ako Stuck with You a aj trochu iné, keďže príbeh bude rozprávaný z dvoch pohľadov. Prajem teda príjemné čítanie ;)

Hermiona

      Deň, keď sa môj život drasticky obrátil hore nohami sa začal rovnako ako každý iný. Bol začiatok júla, 27 stupňov, slnko príjemne hrialo... S Ginny, Lunou a mojou kolegyňou z práce, Hayley,  sme si užívali zaslúžené voľno a pofľakovali sa po Šikmej uličke, Oxfort Street a rôznych iných nákupných štvrtiach. Krátko po dvanástej sa Ginny konečne rozhodla dať si pauzu,  a tak sme zapadli do najbližšej kaviarne na šálku tekutej energie. Objednali sme si a keď sa čašník vzdialil, Ginny vytiahla z tašky fialové negližé, ktoré si kúpila.

„Už sa nemôžem dočkať kedy ma v tom Harry uvidí!" rozplývala sa. S Harrym sa vzali asi pred pol rokom a stále boli nechutne zamilovaní. Boli to moji najlepší priatelia a bola som za nich vážne šťastná, ale čoho bolo veľa, toho bolo veľa.

„Mala si si aj ty vziať jedno," otočila sa na mňa, „fialová ti ide k pleti aj vlasom." Prevrátila som nad ňou očami.

„Za prvé, do postele sa obliekam pohodlne a za druhé, s nikým nechodím, takže na čo sa obťažovať, keď ma v tom aj tak nikto nikdy neuvidí," odvetila som. „Je to zbytočné plytvanie peňazí."

      Ginny si vzdychla a krútiac hlavou strčila odev späť do nákupnej tašky.

„Keby nebol Ron taký korunovaný idiot..." zamrmlala si Ginny popod nos.

„Prosím, nerozprávajme sa o ňom," vzdychla som a pomasírovala si spánky. Začínala ma bolieť hlava rovnako ako vždy, keď niekto spomenul meno Ron Weasley. Krátko po vojne sme spolu začali chodiť a bolo to to najkrajšie leto v mojom živote, ale potom prišiel september a ja som odišla do Rokfortu, aby som ukončila štúdium. Ron, aj s Harrym, zostal v Londýne pracovať ako auror a skočil po prvej sukni, ktorá sa objavila v jeho blízkosti. Keď som sa však cez Vianoce vrátila, tváril sa akoby nič a pokračovali sme vo vzťahu. Trvalo to do júla, dokým to už Harry nevydržal a vyklopil mi pravdu. S tým bastardom som sa hneď a zaraz rozišla, mala som aj chuť zlámať mu hnáty, ale nemala som na to silu. Odišla som za Ginny a plakala celý deň. Milovala som ho od štrnástich a on sa ku mne zachoval takto hnusne!

     Priniesli nám kávu, ktorá prerušila moje bolestné úvahy o Ronovi a vďačne som po nej siahla a poriadne sa napila. Cítila som ako mi telo pomaly zaplavuje nová vlna energie.

„Takmer som zabudla," ozvala sa Ginny, „nezabudni, že dnes odchádzame do Vegas." Skoro som sa udusila kávou. Vegas! Do hája, vedela som, že som na niečo zabudla! Ginny si všimla môj výraz a zastonala. „Miona! Ako si na to mohla zabudnúť?!"

„Možno preto, že sme to vybavovali ešte pred vašou svadbou a odvtedy som musela ešte v práci prejsť kopu papierov!" Výlet do Las Vegas sme naplánovali ako oneskorené medové týždne, keďže Harry musel pracovať. Mal to byť výlet pre dvoch, ale obaja trvali na tom, že potrebujem zmenu prostredia a trochu sa odreagovať. Ron Weasley sa totiž pred šiestimi mesiacmi zasnúbil s Lavender Brownovou a Potterovci mali pocit, že sa s tým potrebujem vyrovnať niekde ďaleko od všetkých tých vecí, ktoré mi to pripomínajú. Musela som uznať, že mali pravdu, ani po toľkom čase som sa s tým nedokázala vysporiadať. Ron bol proste láska môjho života a vedomie, že je s niekým iným mi trhalo srdce.

„Vyzdvihneme ťa o pol piatej, prosím ťa, skús byť dovtedy pripravená."

    S nákupov sme sa vrátili pred treťou a ja som sa rýchlo vrhla na balenie. Spod postele som vytiahla veľký, modrý kufor, ktorý mal najlepšie časy už dávno za sebou, ale bolo to buď toto alebo starý, ošúchaný kufor z Rokfortu. Rozrazila som dvere neveľkého šatníka a napchala jeho obsah do kufra. Išli sme len na víkend, ale človek nikdy nevie, čo bude potrebovať. A navyše, nevlastnila som zase tak veľa oblečenia. K oblečeniu som ešte nahádzala hygienické potreby, pár kníh a nejaké veci do práce. No čo, som workoholička! Nikdy nie je na škodu začať s predstihom.