Deň, keď sme sa spoznali...

1. Zoznámenie

Ronie nikdy nebola obyčajné dievča. Vždy v sebe nosila akýsi plameň, ktorý ju vždy dokázal udržať na nohách, nech sa dialo čokoľvek. Všetko robila s vášňou a srdcom, no vždy uvažovala hlavou. Bola všetkým, len nie bežným dievčaťom.

Jamie vždy ovplýval svojou zvláštnosťou. Na chalana mal dobré známky a dosť bystrú hlavu, no žiadne srdce, koré by dokázalo milovať. Taktiež sa nikdy netajil tým, že je sebaveomý a má byť prečo, no čo keď mu niekto siahne na toto sebavedomie a  začne po ňom šliapať a prebúdzať v ňom city ??...

Ronie

“Och Bože, do riti! ,“ dúfala som, že sa všetko vyvynie dobre, veď kto by chcel zažiť trapas hneď prvý deň na uviverzite?! No to by som nebola ja, kebže mi hneď pri vchode do vstupnej haly nespadne kufor a s veľkým treskotom na mňa padli všetky pohľady okoloidúcich, alebo sa pozerali na ten kufor ?… no, nebudeme si klamať.

Kebyže sa ma niekto spýta, prečo som si vybrala práve Londýnsku Univerzitu, povedala by som že ani sama neviem, prišlo mi to ako menšia zmena po strednej v Brightone. A hlavne som chcela konečne zažiť niečo nové, už žiadny stereotyp. Po rozchode s Mattom (môj ex), ktorý trval na tom nech tam zostanem, že sa môžeme o nejaký čas zobrať a mať 4 deti, som sa rozhodla – teda som skôr spanikárila a až potom sa rohodla, že sa chcem posunúť niekam ďalej, vidieť niečo viac, neprešľapovať len na jednom mieste. A najviac sa nezaťažovať vzťahmi, ktoré nikam nevedú.

Stále som si to opakovala, aj keď sa na mňa upriamovali zvedavé pohľady pohla som sa teda ďalej ku recepcii aj s kufrom ťahaným jednou rukou a ruksakom prehodeným cez plece. Po pätnástich minútach vysvetľovania recepčnej (podľa menovky - Pani Hillovej) som sa uistila v tom, že internáty sa v areály nachádzajú presne oproti príjmacej haly. Tak teda som si vyzdvihla kľúče od izby s čísom 404 a zamierila cez trávnik (cítila som sa ako rebel) smerom ku 3 odeleným budovám.

Ostala som prekvapná, že sa v budove nachádzal výťah, nechcelo by sa mi totiž trepať na štvrté poschodie s tým kufrom pešo. Vošla šom do výťahu a stlačila som číslo 4 a prešla cez chodbu ku dverám izby, v ktorej som mala stráviť najbližšie 3 roky. Otočila som kľúčikom v zámke a otvorila dvere, boli tu 2 postele, na jednej bola prikrívka v ružovej farbe s modrými kvetmi, hneď som pochopila, že mám spolubývajúcu, ak by to nebolo jasné asi 5 sekúnd na buchnutie dverí vybehlo dievča pravdepodobne z kúpeľne s krikom : “ kto sa mi len tak vtrel do izb..” Pred sebou som uvidela krásne blonďavé dievča s rovnými vlasmi asi po plecia a s postavou modelky, hoci mala len niečo (podľa môjho tipu) cez 155 cm. Ja sama mám 160 cm, ale očividne bola nižsia ako ja. Pozrela sa na kufor a usmiala sa, tak žiarivo že aj slnko by v pohode zatienila. “Ty budeš Veronica, že ? Tak veľmi som sa tešila že budem mať spolubúvajúcu.” Ostala som trochu zarazená : “ ja, ja som vôbec netušila, že buem mať spolubývajúcu.” Jej úsmev trochu povädol, ale následne na tom som dodala prezmenu s úsmevom ja :” som Ronie, teší ma.” “Ja som Anne, tiež ma teší”.

Po asi sto otázkach od Anne, popri vybaľovaní som zistila, že toto dievča sa mi začalo páčiť, a budeme si rozumieť. Zašli sme sa teda neikam najesť, poukazovala mi jedáleň, aj neďalekú kaviareň, v ktorej sme sa zastavili na koláč a kávu. Anne začal zvoniť mobil a tak išla asi na 5 minút telefonovať von z kaviarne. Všimla som si ako sa otvarajú dvere, keď vošla partia chalanov, musím uznať že každý z nich mal niečo do seba. Všetci boli vysokí, a vyzerali byť dosť vyšportovaní, to som si dedukovala podľa ich mohutných tiel… povedzme si pravdu, nie je ženy, ktorá by si ich nevšimla, a nepáčil sa jej aspoň jeden z nich.

Tak títo chalani si sadli do boxu pred tým našim, snažila som si ich nevšímať a vypiť si svoje škoricové cappuccino, a tak nejak som sa zamyslela, kým ma z myšlienok nevytrhlo otvorenie dverí na kaviarni, a uvidela som Anne ako kráča k nášmu boxu, no neprišla hneď k našmu stolu, ale zastavila sa pri tom ich.

Chcela som vstať s tým, že odchádzam , sa pri nej zastavím, no ona na mna zavolala so slovami, že ma predstaví. “Toto je Ronie, moja nová spolubývajúca”, povedala natešene. Chalani sa po jednom stavali aby mi potriasli rukou s vyslovením ich mien a následným “teší ma”. Ako prvý sa predstavil vysoký kučeravý blondiak so zelenými očami s menom Will. Potom sa postavili dvaja naraz, obaja mali hnedé vlasy a jemné úsmevy – Sebastian a Danny, ako posledný sa mi predstavil fakt vysoký chalan, asi najvšší z nich, s čiernymi kučeravými vlasmi ako tá najčernejšia čierna, s polovičným úsmevom a jamkami, z ktorých išli určite všetky ženy do kolien, a s očami takými modrými, že by sa im oceán nevyrovnal. „Jamie, teší ma.“  Pri pohľade do jeho očí som sa trochu uvedomila že na neho zízam, takže som sa doslova otriasla ..„mňa tiež.“ Po zoznamovaní nás pozvali na nejakú párty, ktorá sa mala konať dnes večer.

Keď sme s Anne odchádzali započula som ako Sebastian prehlásil,“ tá bude dneska moja“ s odpoveďou Jamieho „to sa ešte uvidí..“. Sme vyšli z kaviarne a ja som si popod nos zašepkala slová: „tak, dneska sa teda zabavíme“.

Jamie

Ako vždy v prvý deň na intráku, sme šli do tej úžasnej kaviarne aj s chalanmi, cestou som zistil, že mi tí idioti cez leto dosť slušne chýbali. Už pri objednávaní som si všimol jedno dievča, ktoré sedelo samé v boxe, nemyslite si, mám dobrý vkus na baby, toto dievča vyzeralo byť tiché, ale ako keby len na pohľad. Vždy ma bavilo vrývať sa ľuďom pod kožu, hlavne ženám.

Sadli sme si do „nášho“ boxu a zhovárali sa o lete, chalani boli na basketbalovom sústredení, kam som ja nemohol ísť vďaka trénerovi,  kvôli prúseru  ešte v minulom semestri. Musím uznať že som na seba hrdý, mne jedinému sa podarilo jeho dcéru dostať do postele. Až teraz, keď ich počúvam zisťujem, že mi to za to nestálo. Keď sa otvorili dvere od kaviarne, uvidel som v nich Anne, Willovu sesternicu, musím uznať že je dosť pekná, ale mne sa nikdy nepáčili blondínky. Pristavila sa u nás a po krátkom kecaní nám predstavila dievča, ktoré sedelo samo v boxe za nami. Keď som videl jej sebavedomú chôdzu hneď mi bolo jasné, že nie je ten typ tichého diečaťa. Predstavila sa nám ako Ronie, a ja som hneď premýšľal nad tým, ktorému z nás sa najviac zapačila, odhadol som to na Willa, ktorý sa predstavil ako prvý a nespúšťal z nej oči. Kamarátovi by som dievča nikdy neprebral, toľko charakteru ešte mám. Ale keď som sa pozrel na Sebastiána hneď som tušil že Will nie je sám, komu sa táto Ronie páči. Toto vyzerá na peknú hru, no však po dnešnej párty, na ktorú nám účasť odsúhlasili aj tieto dve, sa uvidí s kým odíde táto pekná brunetka.

---------------------------------
Takže moja prvá story, kľudne píšte komenty, v čom sa zdokonaliť a uvidíme ako to pôjde ďalej. Časti budem pridávať každý deň.

❤Vaša B.❤