Plán Boha ľsti (Frostiron)

Část 1 bez názvu

Tichá ponurá noc. Nikde ani živáčka. Mesiac v splne žiaril na tmavé mesto pod sebou. Osvetľoval temne uličky ale aj izbu, ktorá nás bude viac zaujímať. V tej izbe ležal muž. Muž s trochu bolestivou minulosťou a pred pár dnami bolestivou spomienkou na celý život. Po niekoľkých dňoch sa rozhodol konečne spať, ale nič to nepomohlo. Ako náhle zatvoril oči videl to. Tu hrôzu, v ktorej sa objavil len na pár minút. Prenasleduje ho už od krvavej bitky v New Yorku. Po vstupe do vesmírnej brány, ktorú vytvoril Loki s dr. Selvigom sa mu naskytol iný pohľad. Od tej doby si aj vylepšil brnenie. Za tou bránou vo vesmíre vzdialenom milióny kilometrov zahalenou iba temnotou, zúfalstvom, smútkom a smrťou si uvedomil že na nich nestačí. Chvíľku sa ešte mrvil až sa nakoniec s výkrikom prebudil. Posadil sa a porozhliadol sa. Dosť sa mu uľavilo keď si uvedomil že je v izbe na Zemi.

„Jarve... koľko je hodín?" prehovoril to ticha izba.

„Tri hodiny presne Pane." Muž si povzdychol a znovu si ľahol. Ruky si dal pod hlavu a pozeral do stropu, ktorý vďaka mesiacu prenikajúcemu cez okno bol vidieť.

„Jarve pusti nejakú hudbu, ale teraz pokojnejšie." Hlas mu odpovedal jasním áno. Keď začala vyhrávať hudba muž sa značne upokojil no stále to nebolo ono. Aj keď sa snažil nemyslieť alebo myslieť na niečo iné jeho telo bolo stále napäté. Pripravené sa kedykoľvek brániť. Zatváral pomáli oči keď započul z rohu izby zašušťanie a potom pobavené uchechtnutie. Muž sa rýchlo vymrštil z postele na nohy.

„Jarve! Br..." Nebolo mu dovelené dopovedať. Niekto ho zozadu udrel do hlavy a omdlel.

Keď sa prebudil zacítil bolesť hlavy. Bola tak silná že keby nebol na posteli asi by sa zapotácal. Neskôr si uvedomil že je v mäkkých perinách svojej postele. Pohol rukami no vtom zasyčal. Mal ich uviazané o pelesť postele, aj oči mal previazané akousi šatkou. Znovu sa zamrvil a pohol rukami no nič. Ale ako sa pomrvil zistil že nemá na sebe nič. Je úplne nahý.

„Čo to..."

„Takže už si hore... Starku." Nebola to otázka skorej konštatovanie. Stark pootočil hlavu za tým hlasom, ale mal zaviazané oči takže to bolo k ničomu. Pohodlnejšie sa usadil. Tak aby sa mu lano, ktorým bol priviazaný nezarezávalo do rúk.

„Kto si?"

„Ale no... to je smutné že si ma nepamätáš." Chvíľu bolo ticho a Stark zacítil ako sa matrac postele prehol pod druhou váhou. Neznámi si sadol na jej kraj.

„Pred pár dnami som váš svet navštívil. Pamätáš? Máš s toho dňa nepríjemnú spomienku." Starka zamrazilo. Nemohol to byť ON. Thor ho zobral na Asgard kde ho potrestali. Opakoval si stále dokola.

„Došla ti reč. To sa nestáva." Nakláňal sa k jeho tvári a zastavil sa len pár centimetrov od jeho pier.

„Ty máš vždy čo povedať... Starku." Posledne slovo len zašepkal. Spojil ich pery. Nebol to surový dravý bozk, ale iba nežné spojenie pier. Chcel vedieť jeho reakciu. No musel sa usmiať keď Stark celý strnul a ani sa nebránil. Po chvíli sa odtiahol.

„Už vieš kto som?" uškŕňal sa od ucha k uchu.

„L-Loki?" odpoveďou mu bol ďalší nežný bozk. No bol iný ako ten pred tým. V tomto bozku sa Loki snažil dostať Starkovi do úst jazykom. Najprv prešiel po vrchnej pere a spodnej pere. Nakoniec sa dostal cez mäkkú stenu pier, ale dostalo sa mu ďalšej prekážky. Zuby. Nepriepustná hradba, ktorá časom tiež povolí. Ešte chvíľu sa snažil dostať dnu no nakoniec to vzdal a odtiahol sa.

„Myslel som že sa zapojíš."

„Ak si si nevšimol som na dievčatá a nie na arogantných Bohou."

„Ale, ale on nám rozpráva." Uchechtol sa pobavene a rukou zablúdil do jeho rozkroku. Jeho štíhle a dlhé prsty sa obtočili okolo Starkovho údu. Trochu viac ho stlačil a Stark sebou trhol.

„Hej to je sexuálne obťažovanie. A konec koncov už som v nejakých tých rokoch takže toho moc nevydržím."

„Tým by som si nebol tak istý." Šibalsky sa usmial. Trochu za pohyboval rukou a Stark sa znovu trochu trhol.

„Hej! Poisťovňa neuhrádza nehody pri sexe." Keby nemal na očiach šatku mrkol by naň. Ruka z jeho klina zmizla. Pocítil ako mu skĺzava šatka z očí. Otvoril oči, ale bol donútení ich zavrieť. V izbe bolo ostré svetlo. Jeho oblúkový reaktor bol ako nepatrné svetielko od baterky za denného svetla.

„Jarve stlm svetlo." Žiadna odpoveď.

„Jarve!"

„Nepomôže ti. Si v mojej ilúzii."

„Tak si to zhrnieme. Som vo svojej izbe, ale uzavretí v tvojej ilúzii. Tam vonku spím a tu som ešte k tomu nahý na svojej posteli s psychopatom, pripútaný magickými putami k posteli. Vynechal som niečo?" medzi tým otvoril oči a privykol si na svetlo.

„No nadarmo sa ti nehovorí druhý Anštain." Zasmial sa. Loki niečo zašepkal a v tom mu zmizlo oblečenie. Tony len vyvalil oči a trochu sa začervenal.

„No... Bože..." Nasucho prehltol. Loki sa usmial a obkročmo si naň sadol. Ich údi sa o seba obtreli. Boh ľsti zastonal. Stark sa to snažil v sebe zadržať. Loki sa provokatívne zamrvil aby pozemšťana ešte viac vyprovokoval. No Stark nič. Hryzol sa do pery aby nevydal hlások. Loki sa zamračil, ale stačilo mu že Stark už je tvrdý. Takže sa mu to páči.

„Si tak tvrdohlavý!" Stark sa len pousmial.

„Si tvrdohlavý, arogantný, flegmatický a chladný. No uvidíme či aj bezcitný... Tony Starku." Pomyslel si Loki, ale keď videl ten jeho úsmev naštvalo ho to. Tak radšej začal jednať. Posunul sa trochu vyššie a Tonyho úd si nasmeroval k svojmu vstupu. Tony bol sprvu prekvapený, ale keď vydeľ Lokiho tvár pocítil niečo ako strach. Boh ľsti prudko dosadol. Tvár sa mu skrivila bolesťou, ale ani nepočkal a začal sa pohybovať. Tony ešte ros dýchaval ten šok. Keď Loki po niekoľký krát dosadol Tony pocítil ako mu niečo tečie na stehná. A to niečo v ňom vystupňovalo strach. Vedel že to nie je on pretože by to vedel a cítil by sa... no inak.

„L-Loki p-prestaň!" šklbol rukami v snahe vyprosiť si ruky.

„P-prečo...?" tvár mal stále skrivenú bolesťou, ale neprestával dosadať. Tony posledný krát šklbol a puta povolili. Ako putá tak aj bariéra. Loki sa viac sústredil na tu bolesť ako na magické puta a jeho moc zoslabla. Tony ho surovo chytil za boky. Prevrátil si ho na chrbát a opatrne sa z neho vysunul. Loki mal stále skrivenú tvár bolesťou a trhane dýchal. Nehýbal sa len pokojne ležal. Stark zatiaľ prišiel s teplou vodou, handričkou a mastičkou. Opatrne Lokimu roztiahol nohy a začal ho utierať.

„Tak len predsa nie si tak bezcitný." Pomyslel si Loki po tom čo ho Stark ošetril a pohodlne uložil do postele a prikryl.

Prešiel už deň od toho incidentu. Loki sa síce uzdravil už ten večer čo ho Stark ošetril, ale bavilo ho pozerať sa na jeho previnilú tvár. Nosil mu jedlo a pitie do postele. Pýtal sa ho zakaždým ako mu je, ale v jeho tvári bolo aj niečo iné ako previnilosť. Niečo na čo nevedel prísť. Večer šiel za ním do dielne. Ako vždy pracoval na svojom brnení. Vylepšoval ho. No ten vyraz v jeho tvary nezmizol. Za použitie mágie otvoril dvere na heslo a nepozorovane prešiel dnu. Pomalými a tichými krokmi prešiel za Starka. Chcel ho zozadu objať no vtom sa Tony otočil. Pozerali si hodnú chvíľu do očí. Stark sa usmial a pritiahol si Lokiho za pás k sebe a vášnivo ho pobozkal. Loki mu ich oplácal.

„Že si ten večer plánoval?"

„No... hej." Loki nasmeroval Starka na kolieskovú stoličku v dielni. Opatrne ho postrčil a obkročmo si naňho sadol.

„Až sa to Thor dozvie..." Loki s úsmevom priložil Starkovi ukazováčik na pery aby ho umlčal. Pomaly sa k nemu nakláňal a tesne pred bozkom mu zašepkal.

„Nič sa dozvedieť nemusí." V ten večer pokračovali kde v minulej noci začali. No presunuli sa samozrejme do izby. V dielne by to bolo nevhodné a nepohodlné. Loki to celé plánoval, ale za akým účelom to už je iný príbeh...