Zrodení z hviezd

Prológ

   Mám pocit, že do tohto sveta nepatrím. Pretieram si unavené oči a kráčam do malej kúpeľne. Žijem sama v byte na prenájom. Nieje síce obrovský a úplne úžasný ako v typických tínedžerských snoch ale ja sa nesťažujem.
    
      Veď, mám na to právo? "Nie,"odpovedám si potichu a chladne. Zapnem vodovodný kohútik, z ktorého začne prúdiť studená, priezračná voda. Ponorím do nej svoje dlane a jemne do nich naberám chladnú vodu. Potom sa skloním a objlejem ňou svoju bledú tvár."Zaujímavé" odvetvím, keď si všimnem v zrkadle nad umývadlom v tvare štvorca svoje zreničky. Sú zúžené. "oh" pretieram si ospalé oči. Asi sa mi to iba zdalo. Pokrútim hlavou doprava a potom doľava.

   Umyjem svoje biele zuby a podídem bližšie k malému oknu, ktoré chcem otvoriť. Keď zrazu započujem náraz. Pozriem sa lepšie a na skle okna vidím krv a perie. "Vrabec? Tento týždeň je to už tretí!" Vzdychnem si s myšlienkou, že toto nieje normálne. Možno som naozaj prekliata. Možno je so mnou.....naozaj niečo zle.

     Dnes už nechcem vidieť žiadne vrabce. Prečesala som si svoje dlhé havranie vlasy, ktoré skončili vzopnuté v gumičke. Obliekla som si čierne rifle a čierne tričko s dlhým rukávom. Mám totiž svoje dôvody, prečo sa takto obliekam. Možno len nechcem pútať na seba zbytočnú pozornosť. Niesom tá obľúbená žena v našej vysokej škole. Alebo chcem byť neviditeľná, pretože ten kto vidí, si želá aby bol slepý. A ten kto je slepý, si želá aby videl.

Pretože nikomu nieje nič dosť dobré. V tejto dobe plnej stresu a ideálov, uponáhľanej zaslepenosti za dokonalosťou a peniazmi.