Tokyo Ghoul: 8-Ri no Anchisukiru

5. Kapitola

Fialovláska si Kanekiho prezrela zo všetkých strán. Študovala, či si z nej čiernovláska nestrieľala. Nemala to vo zvyku, nevidela v tom žiadnu zábavu. Namiesto nej rýpala neustále do červenovlásky. Vtedy Mei-san ľutovala najväčšmi. "Čo ste riešili ak smiem vedieť?" Znenazdajky prehovoril hnedovlasý. Premeriaval si zamyslene čiernovlásku. Nepríjemne sebou mykla. Jeho skúmavý pohľad sa jej nepáčil. Tá jeho zdvorilá otázka v sebe skrývala viac, než sa na prvý pohľad zdalo. Nadvihla jeho smerom obočie. Reakcia na seba nedala dlho čakať, usmial sa najnevinnejšie ako mohol. "Kde máš pásku cez oko?" Zaujímala sa červenovláska. Dnes ju nemal. Nosí ju kvôli jeho identite ghoula, preto ju prekvapila jej neprítomnosť. Kaneki sa zarazil uvažujúc čo povedať. Tým im dal podnet k zamysleniu. Čo robil? Kde? S kým? Prebehlo im naraz hlavou. "Zrejme som ju zabudol u Tsukiyami-san." Poškriabal sa nervózne na zátylku. U Shua? V čiernovláskiných očiach sa zableslo. "O takomto čase?" Ukázala rukou na hodiny. Ukazovali desať večer. Kaneki sa zamračil. Mei ich zvedavo pozorovala, rukou sa hrajúc s pramienkom červených vlasov. Touka mlčky prepaľovala čiernovlásku očami. Čo jej je do toho s kým a kde sa stýka? Nenávistne sa uškrnula. Vo fialových očiach horel plameň. "Hovoril mi, kým bola Rize-san." Odvetil nebezpečným tónom. Čiernovláska tušila skrytú výhružku v jeho hlase. Márne sa ju snažil odradiť, keď dostala takú idiotskú úlohu. Nič proti Yoshimurovi ale nechcela ho mať na starosť. Nikdy, chcela mu pomôcť sa vyrovnať s jeho ghoulskou stránkou, nie sledovať ho. "Povedal ti aj množstvo zabitých ľudí, len z jej rozmaru." Podráždene zasyčala. Hnedovlások k nej pristúpil o krok bližšie. Zastavil sa pred fialovláskou, ktorá sa postavila pred čiernovlásku. "Svoje spory riešte vonku." Chladne ich upozornila. Stiahla sa späť z Kanekiho dosahu. Vážne netúžila po zranení, i keď určité pochybnosti nad Kanekiho schopnosťami mala. Nakoľko by ju dokázal zraniť? Pri ich prvom stretnutí dostal riadne cez hubu. Odvtedy sa držal ďalej od konfliktov. Teda, snažil sa o to. Incident s Nishikim vyprovokovala Aki. Šťastie, že to CCG prehliadlo. Čiernovláska sa nad uvažovaním Touky zamračila, nič nepovedala. To neznamenalo, že nie je proti. Ako rada by jej od srdca vykričala svoj názor, žiaľ nemohla. Mei by ju zabila. Hnedovlasý sa otočil k odchodu, keď ho čiernovláska nenasledovala, otočil sa k nej. "Ideš? Nemáme tu riešiť svoje spory." Pokynul jej k činnosti. Zaujato sa pozrela na červenovlásku, čakala či jej to povolí. Nebadane prikývla. Kaneki potreboval zraziť hrebienok, stával sa pomerne drzým.

Viedol ju do jednej temnej uličky. Bral to vážne, neprial si ničie zasahovanie. Tobôž nie od CCG, tento súboj preňho bol niečím výnimočným. Schyľovalo sa k nemu od ich prvého stretnutia v nemocnici. Zastal uprostred uličky. Stáli v staršej časti 20 okrsku, opustenej bez ľudí. Ideálne miesto pre súboj medzi dvomi ghoulmi. Ulička kedysi bývala hlavnou, keďže bola dosť široká. Schátrané veľké domy po bokoch vyjadrovali ich bývalú slávu. Ne streche jedného domu zazrela zaviať fialový plášť, toľko typický pre Eto. Stála po vetre, čím zachytila jej pach. Kaneki jej vôňu nezachytil, nemal ako. Dávala si pozor. Len čo sa otočil, zaútočil jeho kagune z ľavej strany. Vykryla to vlastným kagune. Červeno-čierna proti ohnivo-červenej. Vykrývala všetky jeho útoky, predvídateľné. Raz zaútočil zhora, zboku, zdola, zboku, zhora. Opakoval sa. Zatiaľ útočil iba kagune, hodnotil ju. Vyskočil na strechu a po nej sa rozbehol jej smerom. Podľa očakávaní použil tri z štyroch chápadiel rinkaku na útok a posledné na obranu. Nutno podotknúť, jeho obranu prerazila. Zranila mu bok, šokom zastal na mieste. To bolo posledné čo ten deň urobil. Čiernovláska mu prebodla brucho a uderila do zátylku. Odtiahla ho ku stene, o ktorú ho oprela. S očakávaním sa pozrela na strechu, osoba v obväzoch a fialovom plášti zoskočila dole. "Má sa toho ešte dosť učiť." Preniesla pobavene. Čiernovláska pokrútila hlavou. "Eto, ty ho vážne tak moc chceš v Aogiri?" Pýtala sa. Kaneki sa zmenil. Nie, dosť na to aby dokázal prežiť. V tomto krutom svete dokáže prežiť len najsilnejší. V Aogiri bolo dosť takých ľudí ale Anteiku znamenalo domov, ktorý musela pre Kanekiho opustiť. Raz niečo sľúbila, tak to dodrží. "Zmení sa." Preniesla. Vyskočila na budovu, odkiaľ venovala posledný pohľad hnedovláskovy v bezvedomí.

V kaviarni sedela červenovláska. Akonáhle sa otvorili dvere, vzhliadla k nim. To čouvidela ju vôbec neprekvapilo. Bezvedomí Kaneki a naštvaná Aki. To bola výborná kombinácia. Chýbala tam iba Touka a jej poznámky k Aki. "Nepomôžeš mi ho odtiahnuť?" Zavrčala podráždene. Mávla nad ňou rukou. Odháňajúc ju ďaleko od seba. "Poviem Yomovi, že mu kradneš tričká." Preniesla akoby nič. Červenovláska v momente stala. Pomohla čiernovláske odtiahnuť Kanekiho do jeho izby, ktorú dostal od Yoshimuri. "Oni." Zanadávala červenovláska, len čo ho hodili na posteľ. Zabudli, že je celý od krvi a tým ušpiní posteľ. Keď sa tak stalo, zabudli na to. Pre istotu o tom Yoshimurovi nič nepovie, leda že by sa Aki znova rozhodla vyhrážať. O čom nepochybovala. Koniec koncov, poznať Aki sa rovnalo poznať sa s démonom.