Svetlé duše

128 6 0
                                    

Rozboľavená som sa terigala do telocvične.Gabriel na mňa uprel svoje modré oči.

"Neboj dnes ťa boj nečaká."

Zvalila som sa na žinienku a uprela naňho oči.

"Michael už o tebe vie a pátra po tebe.Máš šťastie v pekle ťa zatiaľ hľadať nebude.Pôjdem rovno k veci .Patrím medzi svetlých anjelov.Delíme sa na dva druhy.Strážci -strážia ľudí,chránia ich a po smrti odprevádzajú na druhú stranu.Potom sme tu my ako bol tvoj otec, lovci duší.Sem -tam sa niektorá nudí a vráti späť a my ju lovíme."Jeho oči sa rozžiarili a roztiahol krídla.

Prekvapene som zažmurkala .Jeho krídla boli snehobiele.Prešla som po nich dlaňou.Jemné a zároveň dosť pevné.

"Sústred sa El." zahriakol ma Gabriel

"Svetlá duša žiari na diaľku a my ju vdaka zraku vidíme."

"Ako sa jej zbavíte lukom,kušou?"

"Ha-ha-ha ani jedným.Jednoducho ju vnútorným svetlom pošleme späť."

V jeho ruke sa objavil meč,ktorí sa rozžiaril ."Niekedy musíme použiť trochu presviedčania ,ale zvedša poslúchnu a sami sa vrátia."

"Naozaj nezvládnem dnes bojovať ."rozvalila som sa na zemi

"Nebudeš.Budeme meditovať.Snaž sa nájsť v sebe svetlo."

"Fakt?" nadvihla som obočie

Sedeli sme oproti sebe.Zavrela som oči a hľadala svetlo.Sakra som snáť lampa?

Nedarilo sa mi to.

"Na prvý krát to málokto dokáže."utešoval ma

Ku koncu som blikala ako semafor.Takto spôsobím akurát epileptické zachvaty.

ElizaWhere stories live. Discover now