Nevieš sa zbaviť ozvien hlasov v tvojom vnútri?...
Máš pocit že už nic nedává význam?
Ťaží ťa niečo?... Nie
Máš nejaký problém?... Nie
Čo sa deje?... Nič
Čo ťa trápi?... Nič
Čo ti je?... Nič
Kolotoč otázok sa na mňa valí,
A mne slzy na krajíčku stáli.
Mlčky sa dívam na jeden bod,
A vnímam len to ako my odchádza života loď.
Z pristavu ju niekto odviazal,
Do jej plachty vietor vial.
Odvial ju na daleku púť,
Kde krik duše nebude nik počuť.
A tak si loďka pláva,
duša na breh máva.
A tak si loďka pláva,
Smrť jej z diaľky máva.
Obloha stmavla,
zem sa chviala,
more utíchlo,
Čas ticha nastalo.
Kridla zlomené
V rukách nôž a ostne,
Smrť teraz vládne..
A duša len koná bezvládne.
Krv steká prúdom po tele,
Smrť odchádza s jej menom na čele.
Hlávka pomaly padá,
do zabudnutia upadá.
Slzy už tiekli,
Kolená a ruky sa triasli.
Už boli otázky zbytočne,
Bolo mi to osudné.
Ak sa tej kľučky raz dotknete
Ste spolu putom prekliate.
Prenasledovať vás to bude ako tieň,
V noci aj cez biely deň.
A tak sa dvere za mnou zavreli...
Moje oči uz voľnosť nikdy nevideli.
Posledna slza na zem spadla,
Môjho života kapitola sa uzavrela.
A tak znova pozerám na jeden bod,
A sledujem ako mi odchádza života loď.
No niečo je iné,
Miesto smrti pokoj vládne..
Dievča sa bolesťou a smútkom zrútilo,
Žily si podrezalo.
Konečne som volná,
Konečne slobodná.
Budem rada za názor a pekný komentik...
Ps:som tu nova
A moje básne odzrkadľujú to ako sa v danej situácii cítim a vylievam bolesť, smútok a hnev takýmto spôsobom a nie sebaposkodzovanim.... Je to lepšie 😁❤️
Naty❤️
