WolfStar❤️//xdddora

Remus I.

Hodina Transfigurácie, mladý Remus Lupin sedí na svojom mieste, a sústredí sa na pani profesorku ktorá diktuje poznámky, cíti pohľad Siriusa sediaceho za ním, je mu to príjemné, no on ďalej iba píše to čo mu McGonagallová diktuje. Robí to z časti aj pre to, aby mohol potom Siriusa doučiť to, čo na hodine preberali. Miloval, keď mohol niekomu pomôcť, najmä keď to bol Sirius, vedľa Remusa sedela Lily, ktorá sa práve niečo pýtala profesorky, a Peter, ktorý veľmi "kamuflovane" jedol jedlo pod lavicov.

"Takže, deti povedzte mi, tešíte sa na letné prázdniny?„ takúto otázku od profesorky nikto nečakal ale všetci prikívli, až na Siriusa, ktorý práve zahĺbeným pohľadom pozoroval Remusove vlasy. Remus si to moc nevšímal, lebo kontroloval poznámky, či náhodou niečo nevynechal. "Koľko hodín, ešte budeme mať, kým začnú prázdniny?„ spýtala sa profesorka s úsmevom na tváry, nikto ju nespoznával. Tá stará nudná McGonagallová sa nebodaj teší na letné prázdniny! Už len predstava profesorky v plavkách naháňala husiu kožu asi každému...

McGonagallová si očividne všimla zahĺbeného Siriusa, a spýtala sa ho otázku ešte raz...žeby nevedel koľko hodín nám zostáva do leta. On musí byt úplne mimo. Otočil som sa k nemu a pošepkal som mu správnu odpoveď, nemohol som zadržať smiech a tak som sa jemne pousmial, on môj úsmev opätoval, pozeral sa mi priamo do očí, jeho prenikavým pohľadom, bolo tam vidieť celé galaxie hviezd,... jeho oči neboli však to najkrajšie, a čo jeho vlasy, mocná čierna neskrotná hriva, ktorá vyzerala dobre, aj keby s ňou celý mesiac nič nerobil.

Odpovedal na otázku profesorky, snažil sa tváriť múdro, nikdy mu to nešlo, rýchlo som sa otočil naspäť, rozmýšľal som, ja a Sirius? Veď on je taký smelý, a bystrý, a ja som iba nudný bifloš, ktorý pri splne ublíži všetkému živému v okolí troch metrov. Vždy som obdivoval to ako sa vedel postaviť rodičom, jeho guráž, celkom som aj žiarlil že ho všetky baby chcú,.. ZÁVIDEL! Nežiarlil, hej závidel, aj ja by som chcel aby ma tak žrali...ale možno, aj žiarlim,... myslel som si že ja a Sirius...nie! Toto by som mu nemohol urobiť, veď som predsa monštrum,....

Keď som započul že sme získali 10 bodov, vďaka Siriusovy, mal som nesmiernu radosť, otočil som sa naneho, smial sa, bol taký zlatý keď sa smial, vlastne aj keď robí čokoľvek iné je zlatý,.. čo? Nie, je rovnako zlatý ako James, lebo je to môj kamarát, áno všetci sme kamaráti, a nic viac.

Sirius zas nahodil, ten jeho zahlbený pohľad, nad čím rozmýšľa? To sa asi nikdy nikdo nedozvie, je taký záhadný,.... ale sme iba kamaráti, nič viac! Nemohol by som sa pozerať na jeho nádhernú tvár, ktorá sa namňa bude vyčítavo pozerať...Proste nemôžem.

Takže 2. časť je úspešne napísaná, už začínam písať aj 3. môžete mi niečo pekné napísať,..❤️