WolfStar❤️//xdddora

Sirius I.

Je hodina Transfigurácie, a Sirius Black, veľmi pohľadný chlapec, sedí vedľa svojho najlepšieho priateľa Jamesa. Pani Profesorka McGonagallová niečo vysvetľuje, ale Sirius má hlavu niekde úplne inde. Pred ním sedí další člen ich Záškodníckej skupiny Remus Lupin, ktorý pozorne počúva a zapisuje si každé slovo, ktoré pani profesorka vyslový. Sirius pozorne sleduje jeho ruku, ktorá silno zviera pero, a každým pohybom ladne pribúdajú nové, a nové slová, riadky, strany.... Sirius by to mohol pozorovať hodiny.

"Sirius?„ pošepkal mu do ucha jeho priateľ James, ktorý očividne celú hodinu vyrábal, nejaké papierové lietadielka, podľa pozostatkov papiera na lavici. "Ehm...ano?„ povedal Sirius akoby zmyslov zbavený. Chvíľu mu trvalo, kým sa dostal späť do reality.

Nevedel prečo, ale celé telo sa mu chvelo, srdce mu išlo akoby vyskočiť z hrude, nevedel čo sa deje, nič také nikdy predtým nezažil. Zjedol niečo pokazené? Niekto mu niečo nasypal do tekvicového džúsu? Tieto otázky mu lietali hlavou, lebo nebolo žiadne logické vysvetlenie, na pocity ktoré prežíval. Po chvíľke sa ukľudnil.

Oprel sa o stoličku, a zrak mu opäť padol na Remusa, ktorý sedel pred ním. Teraz už sa nesústredil na jeho ruku, ale na jeho zjazvený krk, ktorý sa snažil zakryť veľmi škaredým hnedým svetrom, prechádzal pohľadom vyššie, ku jeho medovým vlasom, predstavoval si ako mu v nich jemne prechádza prstami jednej ruky zatiaľ čo druhou mu drží krk, keď sa vášnivo bozkávajú......čo? Nie, nie, ehmmm...ako mu ich KAMARÁTSKY pomáha česať, áno! Žiadne bozkávanie, veď ste len kamaráti, či? No nebránil by som sa...nie! Prestaň Sirius!

Jeho myšlienkové pochody prerušila pani profesorka McGonagallová „takže vy nám určite budete vedieť odpovedať na moju otázku, však pán Black?" "Ehm..áno, počkajte ja si spomeniem„ vravel Sirius, ktorý absolútne netušil čo na hodine preberajú, a nie to vedieť odpovedať na otázku, ktorú ani nepočul. Vzápätí sa na neho otočil Remus a s úsmevom na perách mu pošepkal "iba povedz že tri..„ a zasmial sa, ach ten jeho smiech, je ako spev anjelov....čo? Nie, každý má pekný smiech, ten Remusov neni ničím výnimočný!

"Takže Pán Black, asi sa odpovede nedočkáme, strhávam..„  "Vlastne, viem odpoveď..„ povedal Sirius najviac inteligentne ako dokázal, pani profesorka naňho iba vyvalila oči, a zostala tam stáť s ústami otvorenými do korán. "Tri.„ Povedal Sirius a tváril sa hrozne dôležito. "Správne 10 bodov pre Chrabromil!„ vykríkla McGonagallová, a Remus sa na mňa opäť otočil. Jeho krásne orieškové oči úplne dopĺňali rysy jeho bledej a vyziabnutej tváre, plnej škrabancov, bol krásny, ale jediný kto si to uvedomoval bol Sirius, vždy keď sa na neho Remus pozrel, mal pocit akoby mu videl do hĺbky duše.

Mal pred ním rešpekt, pred jeho inteligenciou, pred tým ako dokázal zvládať to s čím sa potýka, vedel že Remusovou jedinou láskou sú knihy, a tak to mal aj v hlave zafixované, on a Remus? Spolu? Držať sa za ruky, bozkávať sa? Bolo by to krásne, ale je to proste nemožné! O tomto sa nikdo nesmie dozvedieť!

Dúfam že sa Vám príbeh zatiaľ páči, pokúsim sa vydávať čo najčastejšie ako to pôjde❤️