Never alone

Úvodná časť

,,Pripravte sa, čaká nás cvičenie bojového umenia. Musíte sa sústrediť na protivníka, po všetkých našich lekciach by sa z vás mali stať profesionálky. Ukážte sa. Prvá ide dvojica Rya a Emiko." povedala Madoka a ustúpila z nášho cvičného ringu.

Stres oblial celé moje telo. Emiko je jedna z najlepších bojovníčiek. Jediná jej slabina je, že zatiaľ dokáže ovládať perfektne len zem.

Postavili sme sa oproti sebe. Hneď po uklonení dievčaťu s pevnou, priam mužnou postavou začal boj. Chodili sme najskôr oproti sebe v smere hodinových ručičiek. Emiko si rýchlo zastrčila svoje krátke svetlé vlasy za uši a začala boj. Všimla si, že zle došlapujem na pravú nohu, rukov ladne mávla a vyslala vlnu skál pod moju nohu, jej zamerom bola strata mojej rovnováhy. Skalu ktorá po vlne kamenia ostala predomnou som použila na odrazenie. Pri výskoku som z nohy vyslala na Emiko oheň. Spadla, počas pádu ma kopla do kolena. Vďaka postoju som ranu ustála. Celou silou vrazila päsť do zeme. Zem podomnou sa vyvýšila.

Nemala som šancu uhnúť sa. Spadla som na zem. Emiko plánovala ďalší útok. Videla som jej to na očiach. Použila som vodu z fontány ktora stála 3 metre od cvičného bojiska. Zahnala som sa a ladnými pohybmi som poslala zväčšaný objem vody na dievča stávajúce sa zo zeme.

Emiko sa vyhla rane.  Všiml som si, že  dokáže uhnúť uderom na diaľku. Vytvorila som si chápadlá, ktorými som spustila na Emiko lavínu útokov.  Spočiatku sa vyhýbala, no nestačila mi. Po páde na zem sa vzdala. Pomohla som Emiko vstať. Riaditeľka ma pochválila. Vraj to bol čistý súboj. Obom nám povedala o našich chybách a v čom by sme sa mali zlepšiť. Na rade bola ďalšia dvojica.

Moje meno je Rya. Už 11 rokov žijem v tomto "sirotčinci". Môj výzor nieje nejako výnimočný. Mám na od malička veľmi bledú pokožku. Často si z toho dievčatá robievali srandu. Moja takmer biela pokožka kontrastuje s mojimi takmer čiernymi vlasmi. Veľa báb mi už povedalo, že si pripadajú akoby som im mojimi šedými očami vidím priam do duše.

Keď som mala 5 rokov, rodičia ma nechali odviezť čarodejnicami. Hej viem znje to blbo.

Zistilo, že som iná. Národ ohňa sa netají svojou konzervatívnosťou. Ak by sa niekto dozvedel, že som iná a navyše čarodejnica, moja rodina by prišla o všetko, financovanie, postavenie...

Môj otec sa zpočiatku tešil ako skoro som začala ovládať živly. Tešil sa, že vychová silnú bojovníčku. Plánoval ma totiž neskôr zamestnať v armáde Pána ohňa, mal veľmi blízko kráľovskej rodine. Travil v paláci Pána ohňa viac, než doma. Mal stále plné ruky práce, myslím že pomáhal riešiť stratégie v bojoch a armády. Niesom si istá. Nepamätám si už veľmi jeho vzhľad a žiaľ aji matkin.

Jedného dňa keď som spadla do jazera, vytvorila som okolo seba veľkú vlnu. Vtedy so mnou bola matka. Vraj sa to snažila nejako utajiť no otec na to prišiel, pretože sa to viac krát opakovalo.

Matka ma na naliehanie otca objednala k mystičke Shizumi. Ona totiž zistila po mojom narodení z mojej energie, že budem mocnou vladkyňou ohňa po otcovi, možno im však povedala len to, čo chceli počuť. Pri ďalšej seánse pri sa zamerala na akýkoľvek náznak abnormality. Po 2 hodinách podišla k mojej mame a so smutným hlasom jej vysvetlila čo sa due. Mama ostala zhrozená. Zobrala ma s plačom za ruku. Ihneď sme to šli otcovi  domov oznámiť.

Pamätám si to len matne, no viem, že otec sa na mňa od vtedy ani nepozrel. Teraz spätne si uvedomujem, ako moc som ho sklamala.

Na druhý deň mi matka zbalila veci, posadila ma do predsiene a čakali sme. Po hodinách čakania prišla žena oblečená celá v čiernom s dlhými šedivými vlasmi. Bola veľmi vysoká a chudá.