10

74 4 0
                                    

,,Áno..." Zašepkal som po tichu. Jeho teplo ma obopínalo a ukludnovalo. Nadýchol som sa jeho prekrásnej vône. Ten chalan, mám na neho naozaj veľké šťastie. Zavrel som oči, nechal som sa ním ďalej objímať.

,,Dobre, to som rád " pohladil ma po vlasoch. Všetky deprimujúce myšlienky z mojej hlavy pomaly odchádzali a mne sa na perách rozlial len malý úsmev. Po tak dlhej dobre, som sa cítil znova dobre.

,, Rin? Nechceš ísť dnes ku mne?" Odtiahol si ma od seba trocha a pozeral sa mi do očí s takou nehou. Nebolo by to tak zle, dnes neprísť domou. Od neho by som išiel do školy. To, nieje zle.
,,Rád..." Zašepkal som po tichu. Hnedovlasy chalan vyzeral byť tak nadšený mojou kladnou odpoveďou. 

Mne sa zdal svet byť hneď svetlejší, to len vďaka nemu. ,,J-ja...tvoje..meno?" Zamrmlal som s menším strachom. Hral som sa nervózne s krehnutimi prstami a snažil sa uhnúť jeho pohľadu.

,,Jack." Zasmial sa a mávol nad tým len rukou. Zdvyhol som pohľad a pozeral sa ako zo zeme zobral moju tašku, prehodil si ju cez rameno a hneď chytil mňa za ruku. ,,Poď"

,,Ale...škola ešte..." Začal som zo seba sukať nesmelo kým ma ťahal za ruku preč odtiaľ. Ledva som stíhal jeho krok, bol, naozaj rychli.

,,A čo že neskončila." Prečo mu to nevadí? Záškoláctvo nieje, dobre ale on aj tak len nad tým pokrčil ramenami. Tento divní chalan ktorý sa ma zastal. Je skoro ako hrdina, len bez schopnosti.

,,Dobre" šepol som s jemným úsmevom na perách.

Depresion Where stories live. Discover now