Sofia (One - shot) SK

Sofia (Short Story) SK

Chester miloval temperamentné kone. Temperamentné a hlavne mladé. Miloval ich energiu, rýchlosť a ich slobodu, ktorá prichádzala absolútne prirodzene keď ešte neboli pod sedlom. Všetko okolo nich sa chvelo šťastím, keď poskakovali na lúke a ich jemná srsť sa ligotala v lúčoch slnka. Ale tiež miloval, keď ich mohol priučiť niečomu novému. Keď im po prvýkrát mohol nasadiť zubadlo, neskôr celú uzdu a tak sedlo. No a potom si na ne sadnúť.

Práve dnes si mal po prvý raz sadnúť na Sofiu, zázračnú kobylku, ktorá na svet prišla s malou pomocou jeho najlepšieho kamaráta a zverenkyne podľa ktorej aj kobylu pomenovali.

„Ahoj maličká," s úsmevom otvoril dvere boxu v gréckej Meteore a ponúkol jej kocku cukru. Kobyla si ju vzala a za hlasného chrúmania si na nej pochutila.

„Dnes je tvoj veľký deň," prihovoril sa Sofii a prečesal jej medovú hrivu.

Kobylka zastrihala ušami a uprene sa zahľadela na Chestera. Keď jej nedávno po prvý krát nasadil zubadlo, vôbec neprotestovala. Dokonca ani sedlo jej nevadilo. Vždy ho ochotne počúvala a za všetko si vyslúžila aj patričnú pochvalu. Preto sa rozhodol, že dnes s tréningom pokročí.

„Teraz ťa vyčistím a potom ťa nauzdím a nasedlám," vysvetľoval jej pomaly a dôrazne ako malému dieťaťu.

Istým spôsobom pre neho ako malé dieťa bola. Už v jej rannom veku sa o kobylku príkladne staral, čistil ju a kŕmil. Každé zranenie jej vyliečil a pri podozrení na chorobu okamžite zalarmoval veterinára.

Kone boli pre Chestera všetkým. Už ako malý sa vždy vytratil do stajne len aby mohol obdivovať tieto majestátne zvieratá.

Neskôr tam chodil aby sa skryl pred krutosťou sveta. Keď ich čistil, vždy sa dostatočne upokojil a keď na nich sadol, už pre neho neexistovalo takmer nič. Iba on, kôň a vzrušujúci pocit pri cválaní či skákaní.

Kone ho nikdy nesklamali, boli jeho najlepšími priateľmi v tých najťažších časoch. A hoci veľakrát spadol a nepekne sa zranil, nikdy na ne nezanevrel.

Veľa ľudí mu vyčítalo, že má svojho koňa radšej ako svojich kamarátov. Nikdy im nebral ich názory, no zavše si o tom pomyslel svoje. A beztak vždy zavítal do stajne aby sa mohol pomaznať so svojím obľúbencom, prečesať jeho krásnu hrivu či hodiny len nečinne sedieť na bale slamy, sledovať ho a vdychovať vône prostredia, v ktorom sa práve nachádzal.

Ani keď sa stal svetlonosom, celkom nezanevrel na kone. Už síce nemohol len tak sedieť a prizerať sa, no vždy si našiel čas trochu sa odreagovať. Dokonca si dal záväzok, že až sa to všetko skončí, zriadi si vlastný ranč s koňmi.

Chester dôkladne vykefoval Sofii srsť a z dlhého chvosta povyberal bodliaky, ktoré sa jej tam nalepili počas mnohých výletov do neďalekého lesíka.

Potom z boxu na čistenie vybral škrabák na kopytá a dlaňou jej jemne prešiel po nohe.

Od začiatku ju učil poslúchať na gestá. Kobyla bola občas tvrdohlavá, no po mnohých tréningoch mu jeho snaženie prinieslo ovocie.

Takto ju ani nemusel prosíkať aby zodvihla nohu. Jednoducho jej po nej jemne prešiel rukou.

„Výborne," pochválil mladú kobylu keď mu ju na prvý raz zodvihla.

Keď jej vyčistil všetky štyri kopytá z háčika na dverách boxu vzal tmavohnedú uzdu. Sofia sa ani nepohla.

„Tak zlatko, vieš čo to znamená," opäť ju upokojil a jemne potľapkal po zlatohnedej srsti. Pomaly sa priblížil k jej hlave, chystajúc cez ňu najprv prehodiť opraty.