Kedysi dávno keď ľudia ešte zvieracej reči rozumeli narodilo sa malé dievčatko. Rodičia si dlho lámali hlavy aké jej majú dať meno. Jedného dňa priletelo cez otvorené okno do izbietky malé vtáčatko. V zobáčiku držalo kytičku kamiliek. -Ahoj a kdeže si sa tu vzalo?-opýtala sa maminka a malé bábätko sa zasmialo. -Piletelo šom jebo som počulo detský pač- zapípalo vtáčatko.- A odkiaľ že si?- spytovala sa maminka. -Ja nefjem. Ja šom špadlo s hnezda a ušo pjed jíškou!-povedalo vystrašene.- Tak to mi je ľúto.-povedala maminka-a ako sa voláš?- Vtáčatko myklo krídelkami- nefjem, nikto mi nedal meno.- -To je teda náhoda. Ani maja malá dcérka nemá meno. A čo keby...-maminka nestihla dohovoriť pretože malé dievčatko niečo zabľabotalo.-ftáik Ojgován!--Jej Ojgován to je pekné meno-zaštebotalo vtáčatko.- Myslim že to mal byť Orgován.- poznamenala maminka a pyšne sa pozrela na bábätko.- To nevadí može ma holať aj Ojgován-. -No tak v tom prípade by si mal aj ty jej nejaké meno vymyslieť.- usmiala sa maminka. -Tak teda-vtáčatko sa poobzeralo kolo seba,- bude to Kamijka- a podalo kytičku Kamiliek maminke. -Dobre teda, tak malá Kamilka toto je tvoj nový kamarát Orgován.- Dievčatko teda Kamilka a usmiala a zatľapkala rúčkami. No a odvtedy sa používa meno Kamila, sviatok má 18.6. Kamilka si vychovala Orgována a spolu žili až do smrti. A ak nepomreli tak žijú dodnes. KONIEC
Tento príbeh venujem kamarátke Lucke
