Tajomstvo na internáte[DOKONČENÉ]

4.KAPITOLA🍀

(Na obrázku Lea bez okuliarov)
PIATOK
Práve čakáme pred školou na rodičov kedy pre nás prídu. Konečne ideme už domov. Odrazu sa k nám blíži Tomáš a Dano. Dano sa nahne ku mne a šepol:
"V pondelok sa vidíme,prinesiem fľašu."
Tomáš sa zatiaľ rozprával s Ryanom. Odrazu pred nami zastavilo auto našich rodičov.
"Ahojte."povedala nadšene mama a premerala si chalanov,hlavne Dana. Vedela som čo si približne myslí,keďže máme rovnaké typy chalanov. Dan si tiež prezrel moju mamu a potom vyšiel z auta otec ktorý nám začal dávať kufre do auta.
"A vy ste?"spýtala sa mama chalanov.
"Mama toto sú moji spolubývajúci Tomáš a Dano."povedal rýchlo Ryan. Rodičia sa s nimi zoznámili.
"Pôjdeme už? Dnes mám ísť ešte preč."povedal Tomáš Danovi a tak obaja išli po rozlúčke preč.
My sme tiež nasadli do auta a odišli.
"Ten Dano bol fešák,že Lea?"spýtala sa ma mama.
Preglgla som. "Neviem."
Tatino sa na mňa pozrel do zrkadielka s úsmevom. Ryan ma tiež sledoval a čakal čo poviem.
"Neklam Lea. Veď je to pekný chalan."
"Ale sukničkár."dodal Ryan.
Prikývla som.
"Ale veď myslíte si,že sukničkár bude navždy sukničkár? Raz nájde dievča do ktorého sa zamiluje a iná ho nebude zaujímať."zapojil sa tatino.
"Ale prosím vás,ja by som aj tak nemala šancu."povedala som.
Mama s tatinom sa na seba usmiali. Čo si asi tak myslia? Snažila som sa nato nemyslieť,dala som si slúchadlá do uší a zaspala. Zobudila som sa až na vykladanie kufrov z auta. Sme doma! Konečne! Vystúpila som rýchlo z auta a utekala za Nerom. Strašne sa tešil z môjho príchodu,začal po mne skákať a lízať ma.
"Strašne si mi chýbal."povedala som.
"Viac než my."dodala mama. "Lea zober si kufor."rozkazala.
Vzala som si teda kufor,odniesla hore,špinavé veci som dala oprať a potom som konečne mohla ísť von so psom.
V parku som stretla svoje dve bývalé spolužiačky,s ktorými som sa celkom bavila. Keď ma uvideli,jedná sa otočila ku mne chrbtom no tá druhá mi kývla. Nechápem prečo sa mi Zoe otočila chrbtom. Kedysi sme boli dosť dobré kamarátky.
"Ahojte."pozdravila som ich.
"Ahoj."odpovedala Dominika.
"Zoe?"oslovila som ju. "Je ti niečo? Prečo sa na mňa ani nepozrieš?"
Prudko sa na mňa otočila. "Odišla si a nechala si nás tam len tak. Vôbec ti to nie je ľúto?!"vyštekla.
"Čo? Ale veď som vám povedala že sa môžme stále stretávať. Vedeli ste že sa mi na škole nepáči,nemohla som zostať len kvôli vám."
"Ja sa nehnevám."povedala Dominika a Zoe po nej zazrela. "No čo Zoe? Tak ona má pravdu."
"Ja idem domov radšej."povedala a odišla preč. Dominika zostala so mnou venčiť. Celkom sme si dobre pokecali. Povedala som jej aký bol prvý týždeň školy a ona zas mne ako to bolo bezo mňa a čo sa udialo.
"Máte aj nejakých fešákov?"spýtala sa.
Prikývla som. "Je ich tam viac ako na ten vašej."
"Och tebe sa teraz ako žije. Aj ťa už nejako oslovili?"
Povedala som jej o šprtovi Peťovi,ale aj o Danovi a Tomášovi.
"Hm,ten Dano si myslím že by sa mi páčil,mám rada zlých chlapcov."zamyslela sa.
"Páčil by sa ti. Každej sa páči,ale..je to hajzel."
"Podľa mňa s ním skončíš. Si jedine dievča ktorej si pamätá meno."
Usmiala som sa. "To nič neznamená. Nie sme v žiadnom filme."
"No a? Ale sme v realite. Aj tu sa môže stať toľko toho a ty ani nevieš."
"Ale prestaň. Nič sa nestane,to ti hovorím dopredu."
Mykla plecom. "Tak ako myslíš. Už musím ísť,ale nabudúci víkend sa môžme stretnúť,tak ahoj."rozlúčila sa so mnou a odišla. Hneď som išla domov aj ja.
NEDEĽA
Celý víkende som prežila s rodinou. Bol to fajn víkend. Nikdy som si tak nevážila chvíle s nimi ako tento víkend. No teraz sme práve s Ryanom vystúpili z vlaku a ideme na intrak. Rodičia sa zhodli,že už nás nemusia voziť,lebo sme dosť starí nato a vraj zbytočne moc precestuju. No my sme s Ryanom cestu zvládli takže všetko je okej.
Asi 10 minút od intraku zastavilo pri nás auto. "Zoberiem vás."ozvalo sa. Bol to Dano s Tomášom. Nasadli sme teda do auta a išli všetci spolu na intrak. Keď sme vystúpili tak mi dokonca Dano zobral kufor,vraj on to zvládne. Lenže jemu to trošku trvalo dlhšie než chalanom keďže mal dva kufre. Ryan a Tomáš nás teda dávno predbehli.
"Nemám si ho predsa len vziať sama?"spýtala som sa ho
"Nie nie to je v pohode,ale idem pomaly preto,aby som sa nezabil. Bola by ma škoda."
Zasmiala som sa. "To určite. Bolo by aspoň menej zlomených dievčenských sŕdc."dodala som.
Usmial sa. "Pravda. Ale aj tak nechápem...čo vás dievčatá na tom rani,veď načo vám je vzťah keď si môžete len užiť poriadny sex?"
Zamyslela som sa. "Tak ja neviem. Dievčatá chcú byť milované. Je to pekný pocit keď vieš,že ťa niekto miluje a nie sú to len tvoji rodičia. Frajer je ten ktorému sa môžeš si všetkým zdôveriť a on je tu pre teba v každej situácii a keď dievčaťu niečo hrozí tak sa jej zastane."povedala som.
Počúval ma. Stali sme v strede schodov a on ma počúval.
"Myslím si,že je veľa chlapcov ktorí chcú to isté. Tiež chcú mať frajerku,človeka ktorý ho ľúbi. To ti vážne vôbec nechýba láska?"
Sklonil hlavu. "O tom ti poviem inokedy."povedal,usmial sa a pokračoval v chôdzi hore. Pred dverami mi položil kufor
"Ďakujem."povedala som. "A prečo mi o Tom povieš inokedy?"
"Tak nemôžem ti to povedať v strede schodov,nikdy nevieš kto ťa počúva. Určite aj tu za rohom je nejaké dievča."ukázal smerom za jednu stenu.
Zasmiala som sa. "Dobre teda,tak ešte raz ďakujem."
"Pohode. A dnes nás čakaj v izbe,mám tu fľašu."šepol.
Prikývla som a rýchlo odišla do izby. Ja nechcem piť. Nikdy som nepila. Iba sa strápnim. Bože som sprostá!
Večer naozaj k nám prišli. Dokonca aj Ryan. Baby boli spokojné,že doniesol alkohol.
"Zahrajme si fľašu."navrhla Andrea.
Mne sa to moc ako dobrý nápad nezdal,ale ostatním áno. Do pohárov naliali alkohol a s prázdnou fľašou sme točili
"Čo ak niekto z vychovávateľov príde?"bála som sa.
"Nebuď srab,oni prídu až okolo jedenástej a ešte len je osem."povedal Tomáš.
Prvýkrát sa otočila fľaša,ukázalo to na Katku,ktorá si vybrala pravdu,ktorú jej dával Ryan.
"Máš frajera?"spýtal sa.
"Nemám."odpovedala. Ďalej točila ona. Ukázalo to na Tomáša,ktorý chcel úlohu. Takto to pokračovalo a postupne sa dávali horšie veci. Potom Ryan povedal že už ide do izby. Tým pádom sme vypili viac. Mne už bolo celkom zle,no neskôr to nejako prešlo a ja som sa uvoľnila. Keď točila Andrea a ukázalo to na mňa a ja som si vybrala úlohu,zistila som,že som spravila chybu. Prinútila ma pobozkať Dana.
"Nie nie nie."protestovala som.
"Prečo nie?"nechápala. "Iné by zomreli keby ho môžu pobozkať."
Dano prikývol. "Len do toho."
"Nie. Nikdy som to nerobila"priznala som. Všetci na mňa neveriacky hľadeli,okrem Dana. Chytil ma za ruku a potiahol k sebe. On zostal sedieť na zemi ale ja som musela kľačať pri ňom. Jednou rukou mi odhrnul vlasy za ucho,dal mi dolu okuliare,prekvapene na mňa pozrel,no potom si ruku dal na môj krk,druhú si dal okolo mojich bokov a šepol: "Len sa ukľudni. Je to len pusa."
Prikývla som. Nikdy som nebola taká nervózna. Chcela som aby sa to nejako prekazilo. Tak som sa v duchu modlila aby som sa nestrapnila a v tom...
----
Čo sa podľa vás stane ďalej? 😂❤🍀