Why me?

1.

   Som Amy , stredoškoláčka študujúca na umeleckej škole . Áno , aj taký netalentovaný človek ako ja môže študovať na takej skvelej škole ako je táto. Neviem ako som sa tam dostala no je to tak . Konkrétne som na HDU čo je hudobno-dramatický odbor. Chcem byť herečkou ,ale nie takou ktorá je v každom jednom trápnom filme ale profesionálnou, kvalitnou herečkou.

Od mojich 15 som sa prakticky presťahovala do veľkomesta aby som to mala bližšie do školy. Doma už prakticky nebývam väčšinu času trávim na internáte , domov chodím iba cez sviatky ,aby som aspoň chvíľu bola s rodinou. Škola sa stala mojim domovom .Vďaka nej som si našla skvelých kamarátov , spoznala úžasných ľudí a zistila že aj profesor môže byť kamarát.

Pozrel som sa do zrkadla aby som sa presvedčila že som nepribrala ani o jeden milimeter. Do frasa zas som pribrala do bokov. Nikam inam nepriberám len do nich. Bruško mám zatiaľ ploché nohy chudé ale tie ma boky privádzajú do šialenstva. Uvedomila som si že nie som v izbe sama a že som len v spodnej bielizni. Miesto toho aby som si na seba niečo hodila som sa otočila ,nech zistím kto to je. Mohli to byť len dve osoby ,keďže bunku na ktorej bývam som mala zamknutú. Bola to Kaisy ,moja spolubývajúca. Tá najlepšia a najmilšia osoba akú som kedy stretla. S ňou som ľutovala každú jednu hádku. Aj keď ich veľa nebolo.

Práve vychádzala z kúpeľne keď zarazene ostala stáť vo dverách. „čo to ....." ani nestihla dohovoriť a ja som ju rovno odbila „nič, nerieš to .." nadýchla sa a išla sa obliecť.

Ja viem že sa o mňa bojí aby som neprepadla do anorexie , keďže jej kamarátka tak zomrela ale to u mňa nehrozí, keďže mám tie hrozné boky. Naspäť som sa zahladila do zrkadla. Na to že som nedávno vstala som vôbec nevyzerala zle ,aj keď nenamaľovaná. Otočila som sa bokom. Len v čipkovanej čiernej bielizni s rozpustenými čiernymi vlasmi, ktoré mi siahali pod rebra som vyzerala fakt dobre. Len škoda že som bola sama. Tak mi to bolo naozaj na dve veci. Zobrala som do ruky mobil a pozrela som sa na hodiny. Bolo presne 8:45. Možno sa čudujete prečo nie som v škole ,ale ako hovorím my sme na internáte skoro stále aj cez víkendy. A keďže bol ešte len začiatok školského roku , tak sme sa dohodli že prídeme ešte cez víkend. Otvorila som skriňu s cieľom , že sa oblečiem. Lenže sa to zmenilo na zúfalé hľadanie nejakého outfitu. Nevedela som či si chcem dať šaty alebo sukňu ,alebo chcem nohavice... no jedno som vedela na isto chcela som sa obliecť, lebo sme mali ísť do mesta na raňajky. Nakoniec som sa rozhodla pre úzku rifľovú sukňu s vysokým pásom ,jednoduchý top a sandále na podpätku. Nechcelo sa mi líčiť tak som si dal len špirálu a mierne vykonturovala tvár. „ najneskôr o deviatej chceme ísť" upozornila ma už nachystaná Kasy. Kasy je modrooká blondína s anjelskými očami ,je štíhlej postavy a hlavne nemá tie hrozné boky . Čo jej dosť závidím .

Zobrala som si listovú kabelku do ktorej som si hodila peňaženku kľúče a mobil a pobrala sa k dverám . Zamkla som izbu a konečne sme vyšli von. Keďže internát nie je ďaleko od centra tak sme len prešli niekoľko ulíc a boli sme v cieli. Sadli sme si do nášho najobľúbenejšieho raňajkového podniku a objednali si . Ja som si dala capuchino a celozrnné toasty s avokádom. Snažím sa žiť zdravo a k tomu mi to chutí. Nemala som ani chuť jesť , preto som zjedla polovicu s tej malej porcie. Kais sa na mňa zamračene pozrela. „ Nepozeraj tak na mňa .Jednoducho viac nevládzem...." zhlboka sa nadýchla a dojedla jej posledný kúsok toastu. Po raňajkách sme sa rozhodli ,že sa zastavíme v obchodnom dome. Zavolali sme čašníka ,že zaplatíme. Ani som si neuvedomila aký pekný čašník nás celý čas obsluhoval. Modrooký blonďák s milým úsmevom na tvárí. Poďakovali sme sa mu a vyšli z podniku. Cestou do nákupaku sme stretli Iana . Nášho skvelého talentovaného , naozaj pekného spolužiaka s krátkymi hnedými vlasmi , mierene vypracovaným telom. „Ahojte.. chystáte sa dnes večer na vilu?" spýtal sa nás. Obe sme ostali zaskočene stáť. Čo? na akú vilu? Behalo mi hlavou. Určite som dnes nemala v pláne ísť nikam.