Vlčie umenie

1.

Až do smrti

Vlk samotár vzhliadol k nebesám,
z hrdla sa mu vydral ston.
Celý život prežil sám,
nechcel umrieť opustený on.

Privrel oči, jej tvár videl.
"Kdeže družka moja si?
Aký je to krutý údel,
žiť bez teba toľké časy?"

Ďalšie ráno vlk samotár ležal zase,
družku svoju vyčkával v čase nečase.
Tuhá zima potichu si brala svoju daň,
mŕtve telo samotára pohltila pláň.

Čakal na ňu celý život svoj,
zima ukončila jeho slepý boj.
Vlčia družka vyje, volá, je však neskoro,
vlka samotára viac už nebolo.

Autor: Alpha_Wolf_Girl

🐺

Ahoj, vĺčkovia moji!

Pošlite mi vaše výtvory a uverejním ich tiež (samozrejme aj s menom autora)

Ďakujem za prečítanie!

WolfGirl♡

🐺