Two words

2.

A potom...Mi vylepila facku. Ale akú facku!

"Do riti!"- zanadávala som keď sa mi z nosa pustila krv.

"Čo ti šibe mama? Chceš mi dolámať môj pekný nos?"- hystericky som skríkla a vyskočila som zo stoličky. Mama sa pomaly postavila, podišla k mrazáku a vybrala odtiaľ ľad na jej obľúbený bourbon.

"Daj si to na tvár."- povedala s úplnou sebakontrolou.

"Nedám!"- vyštekla som na ňu. Znova ku mne podišla a vrazila mi. Čo jej šibe? Nikdy pred tým ma ani raz neudrela.

"Čo to robíš? Prečo ma biješ?!"- zajačala som a rozbehla som sa von z jedálne.

"Pretože si drzá! A ja nechcem aby si otehotnela taká mladá."

"Je to môj život! A keby som aj otehotnela! No a čo?"- rozzúrene som si dala ruky v bok.

"Nechcem aby si si pokazila mladosť!"- kričala mama. Potom si sadla na stoličku a ja som zbadala že má v očiach slzy.

"Posaď sa prosím."- povedala potichu.

"Aby si mi znova vrazila? Nie, ďakujem!"

"Neudriem ťa. Chcem ti niečo povedať."- vážne na mňa pozrela a ja som si sadla.

"Keď som mala 16, otehotnela som..."- začala mama. 'Čože?'

"Vieš že tvoja stará mama je veľmi prísna žena. Zbila ma napriek tomu že som bola tehotná a ja som ušla z domu. Po dvoch hodinách som to však nevydržala a vrátila som sa domov. Matka ma znova zbila a povedala že mi dá to dieťa zobrať. Plakala som že nie, že čo keď už nebudem môcť mať znova dieťa. No ona bola neoblomná..."- vysvetlila mama a pri poslednej vete sa jej zlomil hlas a rozplakala sa. 'Do pekla! Tvrdá Gracelyn Mary Watsonová plače. To je zle!'

"A preto nechcem aby si bola tehotná. Lebo si mladá a mala by si si ešte užívať život."- vzlykala mama. Ja som sa postavila, položila som už takmer roztopený ľad na stôl a objala som ju.

"Prepáč mi."- šepla som.

--------------------------------------------------------

Zhrozene som pozerala do zrkadla. Pod začervenaným nosom som mala zaschnutú krv. Pod okom som mala obrovský sivo-fialovo-bordovo-dúhový monokel. Keď som to zbadala, rozplakala som sa a potom som vyzerala ešte horšie.

"Miláčik?"- ozvalo sa jemné ťukanie na dvere od kúpeľne.

"Poď ďalej."- povedala som a otočila som sa k mame.

"Preboha! Vyzeráš hrozne!"- vystrašene skríkla mama.

"Viem."- sucho som prikívla a sadla som si na okraj vane.

"Ja som ti len chcela povedať že sa sťahujeme do USA."- usmiala sa mama. 'No do pekla! Do riti! Do...'

"Žartuješ?"- povytiahla som obočie.

"Nie, nežartujem. Ja a tvoj otec sme úspešní a požiadali nás aby sme prebrali jedného klienta v Spojených štátoch. Dostali sme víza a tak sa tam nasťahujeme!"- nadšene vysvetlila mama. 'Ja nechcem ísť do USA. Som úspešná žiačka. Horšiu známku ako A- som nikdy nedostala. Mám veľa obdivovateľov. Mám pekného chlapca, mnoho priateľov a všetci učitelia ma milujú!'

"Mami ja nechcem ísť do Ameriky!"- zhrozene som pokrútila hlavou.

"Aj ja sa teším."- žiarivo sa na mňa usmiala a odišla. 'Američania majú otrasný prízvuk. A do ktorého mesta sa vlastne sťahujeme? Dúfam že nie do Texasu. Neznášam country.'

"Do ktorého mesta sa sťahujeme?"- zakričala som aby ma mama počula

"Do Los Angeles." 'Ešte že tak!'

-------------------------------------------------------

Zhlboka som sa nadýchla. 'Zbohom moja ružová izba. Zbohom Joseph, Emma, Clementine, Jared, John, Lily, Ben, Tom, Joanna... Uf! Proste zbohom všetci...' Posledný krát som sa porozhliadla po Londýnskom letisku a nasadla som do súkromného lietadla. 'Tras sa Amerika! Candice Watsonová je na ceste'.