Pršalo. Už niekoľko dní za sebou iba pršalo. Každý deň som sedel na terase prikrytý dekou, pod ktorou sme sa s Harrym tak často maznali. Ešte stále voňala ako on. Miloval som tú vôňu. Miloval som, ako sa do tej deky vždy zaboril a vychutnával si voľný čas, ktorý sme tak málokrát mohli tráviť spolu. Miloval som, ako tú deku ťahal zo mňa dole a sám sa do nej celý zakrútil. Miloval som vidieť ho smiať sa. Ešte viac som však miloval, keď sa na jeho tvári usadil úsmev vďaka mne.
Ležali sme vedľa seba a bolo nám všetko jedno. Boli sme len my dvaja. Len ja a on. Keď som sa mu díval do očí z takej blízkosti, že som cítil jeho teplý dych na mojej tvári, mal som pocit akoby nič naokolo neexistovalo. Akoby zastal čas len kvôli nám. Vedel som, že Harry cíti to isté. Videl som to v jeho očiach. Spôsob, akým sa na mňa dívali ma nútilo vyroniť slzu. Bolo mi to všetko tak ľúto.
Vždy to bolo rovnaké a zároveň niečím odlišné. Vždy sme sedeli alebo ležali vedľa seba, slová strácali význam. Bolo to len o pohľadoch, dotykoch, bozkoch. Ale zakaždým som cítil, že sa od seba postupom času pomaly vzďaľujeme. Bolelo ma uvedomovať si to.
Bolí ma, že už to nie je tak ako predtým.
Vytiahol som deku až po uši a nasával vôňu, ktorá sa z nej už len veľmi chabo,pre mňa už dávno nedostačujúco, šírila do môjho nosa. Ešte raz som sa zhlboka nadýchol, ale už som necítil vôbec nič. Ničila ma jeho neprítomnosť.
Vstal som a deku som opatrne položil na hojdacie kreslo, na ktorom som doteraz sedel. Vybehol som von. Chcel som cítiť už niečo iné, ako sklamanie, bolesť.. Postavil som sa do stredu cesty. Bolo niečo po polnoci a v Doncastri v taký čas prešlo auto len zriedka. Cítil som studené kvapky dopadajúce na moje telo. Stekali mi čelom dole, zatiaľ čo po lícach sa valili teplé slzy z mojich očí.
Myseľ som mal plnú spomienok s Harrym. Ešte aj dážď mi ho pripomínal. Ako sme sa pobozkali, zatiaľ čo na nás dopadali kvapky.
Prišiel som o to najcennejšie a najlepšie, čo ma v živote postretlo. Prišiel som o svoju životnú lásku. Nechal som ho odísť. Už nikdy nebude nič tak ako pred tým...
Podlomili sa mi kolená a ja som dopadol na studenú, mokrú asfaltovú cestu. Plakal som. Tak dlho som už osamelý. Chýba mi Hazz. Prečo mu nechýbam tak veľmi ako on chýba mne?
Dopadlo na mňa svetlo nejakého auta z diaľky. Prestal som plakať a zodvihol som hlavu. Napadlo ma, že tam ostanem ležať dúfajúc, že práve tento vodič ukončí moje trápenie. Ale nedokázal som to. Túžba vidieť ho bola oveľa silnejšia ako túžba ukončiť to. Auto hlasne zatrúbilo a ja som rýchlo vstal a skočil na chodník.
"Ty debil nedorobený!" vykríkol muž z auta a prefrčal okolo mňa.
Ani som nepohol brvou a otočil som sa smerom k domu. V garáži som mal odparkované auto. Vbehol som do domu a vzal kľúče, sadol do auta a odišiel som. Kam asi?!.. Keďže sme mali práve pár dní voľna, vedel som, že Harry je doma v Holmes Chapel. Bol som rozhodnutý ísť tam a vyznať mu konečne lásku. Tentokrát ma nič nezastaví. Ani manažment.
Čoskoro som stál pred Harryho domom. Narozdiel od počasia v Doncastri, tu bolo príjemne teplo. Bola noc, ale to mi bolo jedno. Chcel som ho vidieť. Musel som ho vidieť. Zavolal som mu, nechcel som vzbudiť celú jeho rodinu.
Najprv nedvíhal, no potom som začul ten najkrajší hlas zo všetkých na svete. Vycítil som, že som ho zobudil. Jeho zaspatý, chrapľavý hlas spôsobil, že moje srdce začalo biť ako o dušu.
"Louis?" začudovane sa opýtal. Potom si zívol.
"Harry ja... máš chvíľu čas?" hlas sa mi triasol. Nevedel som, čo mám povedať.
Harry zamyslene hmkol. Zrejme ani on nevedel.
"Prepáč mi. Prepáč mi, že som dopustil, aby naša láska pominula.."
"Louis..." chcel niečo povedať, ale ja som pokračoval:
"Nie Hazz. Nikdy som nemal dovoliť, aby s nami zaobchádzali ako s bábkami. Je mi to tak ľúto.. Veľmi ťa milujem a nedokážem prestať. Zbožňoval som pozerať sa na teba, keď si spal a bol som šťastný, že si ma videl ako prvého keď si sa zobudil. Chcem vrátiť čas a opäť poznať ten pocit. Chcem svoje šťastie...Chcem teba.."
"Louis, pochop, že proste nemôžeme...."
Vzdychol si smutne Harry a ja som vedel, že ma stále miluje. Nemal som slov. Vyznal som mu lásku a bol som ochotný spraviť čokoľvek, aby som nášu loď zachránil, ale kotva, ťažká ako bolesť, ktorú som cítil, bola asi zabetónovana na dne toho najhlbšieho mora. Bolo by nemožné ju vytiahnuť a pohnúť sa ďalej.
"Rád by som ťa videl.." povedal Hazz a počul som, ako vstal z postele.
"No vlastne.." nedopovedal som, pretože som zbadal v okne Harryho tvár. Pozeral na žiarivý spln, ktorý osvetľoval okolie a mňa si nevšimol.
"Hazz," povedal som pokojne a s jemným úsmevom na tvári. Urobil som dva kroky dozadu, nespúšťajúc z Harryho oči. Ten po chvíli uvidel pohyb a pozrel dole. Vďaka splnu spoznal moju tvár. Sladko si vzdychol a zrušil. Vzdialil sa od okna a o necelú minútu sa otvorili vchodové dvere a on vyšiel von, len v trenkách Calvina Kleina. Tie som na ňom miloval.
Pribehol ku mne a silno, tak ako nikdy predtým, sme sa objali. Hneď, ako som pocítil jeho vôňu, ovládla ma neopísateľná eufória. Ešte väčšmi vo mne vzrástla túžba vykričať do sveta, ako veľmi ho milujem. Pozreli sme si do očí. Naše pery sa pomaly približovali k sebe až sa konečne dotkli a ja som si myslel, že sa Harry potom odtiahne, ale vyzeral, že to chce ešte viac ako ja.
Tak vemi mi chýbala chuť jeho pier... Po minútovom bozku sme sa na seba usmiali a chytili sa za ruky.
"Mali by sme sa od seba držať ďalej, ale ja to nedokážem.. " šepol som.
"Jedného dňa, a dúfam, že už čoskoro, to všetkým oznámime.." povedal a pobozkal ma na čelo.
"Celému svetu?"
"Celému."
Usmiali sme sa na seba a vošli do Harryho domu....
Twitter v tom čase:
sue_styles14
16th August 2014, 02:48 am
" OMG OMG OMG I LIVE IN HOLMES CHAPEL NEAR THE HARRY STYLES HOUSE AND I JUST SAW LOUIS AND HAROLD OUT AND THEY WERE HOLDING EACH OTHER. THEY WERE HUGING AMD KISSING AND THEN WENT IN HARRY'S HOUSE I CAN'T EVEN. THEY LOOKED SO SAD AND HAPPY AT THE SAME TIME I'M SO FUCKING LIKE jsjsnsbskskbsbsnjsjsnsnsbybbsbs. CAN'T BREATHE OMG LARRY IS REAL! I KNEW IT I ALWAYS KNEW IT!!
WE TOLD YOU WE FUCKING TOLD YOU. ELUONOR SHIPPERS IF YOU DON'T BELIEVE NOW THEN I DON'T KNOW WHAT A PROOF YOU NEED. THIS IS REAL . xx #bestfandom2014 Directioners #Larry is real
world trends # wealwaysknewlarryisreal #thanksgodforthis
imagine.
