Posledný ninja

časť 3

Našepery sa odpojili, dali sme si čela k sebe a pokúšali sme savstrebať to, čo sa práve stalo. Nikto z nás netušil, že tozájde tak ďaleko, ale rok plný mutuálneho rešpektu, spoločnéhojedla a osláv, nás zblížil viac než sme si obaja mysleli.

Jasom mal k Sakure rešpekt za to, že ma nechala pod svoju strechu, ikeď to mala nariadené. Ale práve táto okolnosť mi dala novýpohľad na svet.

Jasom vyrástol v ninjovskej dedine. Mal som rodinu, brata, otca,matku. Patril som do veľkého klanu ninjov, ktorí boli na stranecisára, ktorý teraz panoval.

Bolsom jej nepriateľ, teraz som jej...

milenec?Priateľ?

"Sasuke-sama."keď mi vyslovila moje meno, moje oči neopúšťali jej pery,nemohol som odolať a pobozkal som ju ešte raz. Vzal som jej telo aviac som prehĺbil bozk.

Ušimi horeli, srdce rozbúšilo. Nič som predtým také necítil. Cítilsom jej teplo, jej jemné vlasy, jej tvár. Toto všetko ma prinútilona okamih nerozmýšľať nad tým, čo sa stalo.

Prečosom tu, že som stále ich zajatcom, že ešte stále som ichnepriateľ. Ale ja už nechcem. Zistil som, že jej prítomnosť, jejslová, jej všetko, ma prinútilo pozerať na svet inými očami.

Prebudilma k realite len jediný zvuk. Zvuk húkania sovy, ktoré somrobieval ja, keď som chcel útočiť na nepriateľov.

Vzalsom Sakurinu tvár, odpojil som sa od jej pier a pozrel som sa dotemného lesa. Zamračil som sa, sústredil na zvuky, ktoré z nehovychádzali, snažil som sa zachytiť neprirodzený zvuk...

Zrazusa od miesta, kde sa konala oslava, rozprestrel zvuk mečov. Sakurazhýkla. Vzal som ju rýchlo za ruku a bežal s ňou do bezpečia.

Vkročilsom rýchlo do domu, Sakuru zaviedol do izby.

Zobralsom samurajský meč, pozrel som sa na ňu a vykročil som do tmy.

Bežalsom čo najrýchlejšie na miesto, kde sa konal boj. Na nič somnečakal a švihol som mečom a spravil reznú jazvu na chrbátjednému z nich.

Vykríkola padol na zem. Bol oblečený celý v čiernom, cez tvár mal čiernuninjovskú masku. Pozrel som sa na ostatných, zistil som, že všetcinepriatelia sú ninjovia. Môj dych sa zatajil. Chcel som vykríknúť,nech prestanú.

Všimolsi v tom chaose, ako niektorí ninjovia bojujú s vojvodcom, tennemal žiadný škrabanec na sebe, ako švihal majstrovsky mečom.Zabíjali sme sa navzájom. Zabíja, zraňuje mojích ľudí!

Alekeď som videl, ako sa k nemu odzadu niekto s krvavým mečompriblížil a chcel zaútočiť, rozbehol som sa k nemu a skrížilsom s ním meč.

Škripotmečov zastal, zostal som len ja a útočník. Nikto sa nepohol.

"Oi!Čo sa deje! Žeby ste toho mali dosť?!" vykríkoval jeden zosamurajov.

Útočníkovisom pozeral rovno do očí. Mali takú istú farbu ako ja.

"Sasuke."

Vyvalilsom oči, keď som počul hlas môjho brata, Itachiho. Sklopil sommeč zároveň s ním, on si dal dole masku a neveriacky na mňapozeral.

"Tyžiješ."

Vjeho hlase som počul úľavu, ktorá sa ale na jeho tvárinezráčila. Neveriacky som sa na neho pozeral, poobzrel som sa poiných okolo mňa. Všetci si dali dole masky. Videl som tváremojích blízkych. Klanu Uchiha.

"Sasuke...prečo si tu? Ako to, že si tu?" spýtal sa môj otec. Šok sazráčil na jeho tvári, ale na moju odpoveď nepočkal, vytasil mečna vojvodcu a zamračil sa.

"Takžesi ho zajal." povedal mrazivým hlasom.

"Áno,zajali. Aby som poznal povahu môjho nepriateľa. Ale zistil som, žemy ... nie sme nepriatelia.

Sasukezabil môjho syna, Inakiho, vzal som vraha môjho syna pod svojustrechu, naučil som sa, kto je, a aké má zmýšľanie. Fugaku, tyby si urobil to isté, nie?"

TakžeSakura ... je ... jeho dcéra? Zabil som ho, jeho syna, ale i cez toma vzal pod svoju ochranu?

Otecsa na mňa pozrel a v očiach som mu videl tú známu žiaru. Iskru,ktorou ma po celý čas pozoroval.

"Áno,urobil by som to isté."