Posledný ninja

časť 1

Vjednej dedine žijúcej ďaleko od sveta plného násilia a vojny,žili takzvaní Samurajovia. Nikto neveril, že by

eštežili, v tej dobe boli legendou, preto ich pokladali za mýtus.

Alev skutočnosti to bol národ, ktorý sa zväčšoval, ale to bolopred tým, než začala vojna medzi Japonskom a Amerikou.

Samurajovieboli pod nadvládou cisára, ktorý spravoval Japonsko, ale cisárnebol až taký silný, aby pomohol samurajom, aby udržali si svojetradície, preto samurajovia sa zatiahli do svojej vlasti a plnililen rozkazy Rady a nič nepodnikali,

lenčakali, kedy vyrazia do boja.

Tendeň nastal.

Lenpár ich prišlo späť, s jedným zajatcom.

Sakurinpohľad:

Vten deň som čakala na môjho brata, aby sme sa spolu navečerali,ale keď som videla, že medzi ostatných nie je, tak keď zastali,pribehla k nim a poobozerala som sa.

Inakihosom nevidela, to znamenalo len jediné, že je mŕtvy.

Malasom v očiach slzy, ale my ženy v tejto dedine musíme teraz byťsilné, aj tak nemáme vo zvyku plakať, len keď sme samy doma anikto nás nevidí, vtedy pustíme svoje city na povrch.

Nášvojvodca ku mne podišiel, naznačil mi, aby som ho nasledovala. Taksom aj urobila.

Poprialmi úprimnú sústrasť a tiež mi povedal jednú vec, ktorá mazaskočila.

"Zajalisme toho, kto zabil tvôjho brata."povedal, "ale nemáme hokam ubytovať, takže jediné miesto je u teba doma Sakura, chcemzistiť, aký je náš nepriateľ." dopovedal.

Nemohlasom odmietnúť, keď si to želá sám vojvodca.

"Prijímamho vo svojom dome." povedala som so sklonenou hlavou, aby minevidel ten hnev v očiach.

"Ďakujemti, Sakura, a teraz môžeš ísť." povedal a dal znamenie, žemôžem odísť.

Keďsom odchádzala, zrýchlila som krok, lebo začalo pršať.

Dorazilasom domov celá zmoknutá, cítila som svoje mokré šaty, ako sa miprilepili o telo.

Tenzajatec tu ešte nebol, tak som si rýchlo dala kúpeľ a obliekla.Pripravila som mu potom nocľach v inej izbe.

Potakej hodine prišli samurajovia so zajatcom, ktorý vôbec nevyzeralako zajatec, ale skôr ako hosť.

Samurajoviasa mi uklonili a odišli.

Pohliadlasom na neho. Mal zablatené topánky a celý bol premoknutý. Ale jasom k nemu cítila len nenávisť a nechuť. Radšej som sa na nehonepozerala, len som povedala, aby išiel ďalej, a poslúchol ma.

Prešielzablatenými topánkami do kuchyne. Ja som mu nič nepovedala, lensom mu pripravila jedlo a išla som umyť zablatenú podlahu.

Niekedysom sa na neho pozrela, aby som videla ako vyzerá. Mal čiernevlasy, čierne oči, bol vysoký, vyšší než môj brat. Myslímsi, že každá žena by chcela takého muža, ale ja ho nenávidim.

Keďsom poumývala, ukázala som mu jeho izbu, išla som umyť taniere, zktorých jedol. V ten večer som ho už nevidela.

Sasukehopohľad:

Zajalima, boli sme nepripravení, oni boli silnejší. Nikto neprežil zmojich priateľov,

niktoneprežil!

Dalima do domu, ktorý patrí jeho sestre, toho koho som zabil. Ako je tomožné? Veď som zabil jedného z nich a chovajú sa tak priatelskyku mne!

Prečosom vlastne tu? Nemal som k tej žene, alebo slečne, žiadnýrešpekt, keď som išiel s topankami plné od blata do domu. Zajtrasa jej musím ospravedlniť za všetko, čo som jej spravil.

Zato, že som jej zabil brata. To sa nemalo stáť, ale tak to vo vojnechodí.

Vtú noc som mal nočné mory plné krvi. Kričal som zo spánku,zobúdzal sa, ale nik neprichádzal.

Naďalšie ráno som mal už prichystané horúce jedlo. Chcel som sajej pozrieť do očí, ale ona ich mala stále sklopené.

Bolataká hrdá. Všimol som si, že má červené oči od plaču. Alenavonok nič neukázala.

Ukázalami po jedle, aby som sa išiel okúpať.

Atak som aj urobil dala mi nové oblečenie, také ako nosia oni.

Keďsom sa okúpal, tak dom bol tichý.

Chcelsom sa prejísť po meste alebo dedine, aby som zistil, prečo ma tuvôbec držia. Prechádzal som sa medzi nimi, oni ma stálepozorovali divnými pohľadmi, ktoré nič dobré neznamenali.

Išielsom za ich vojvodcom a porozprávali sme sa, hoc sme skoro žiadnéhoslova neprehovorili, len sme sa premeriavali.

Všimolsom si, že oni majú pred sebou rešpekt. Hoci som nepatril ani kuAmeričanom, ani samurajom, patril som k ninjom, ktorí su takípodobní samurajom, že som si to nedokázal ani predstaviť.

Vten deň som sa jej neospravedlnil. Nemal som na to odvahu.

Ubehliasi tak dva mesiace a ja som si tu začínal zvykať. S vojvodcom smesa viac zpoznali a tiež ma obyvatelia pomaly zobrali ako za svojho,ale jediná osoba ma nenávidela, tou bola ONA.

Sakurinpohľad:

Postupnesom si všimla, že ho obyvatelia berú ako jedného z nich, to madosť prekvapilo. Ale jeho nočne mory v noci sa viac prejavovali.Neviem prečo, ale začalo mi ho byť ľúto. Postupne som zabudla nanenávisť.

Jataká nie som.

Uvedomilasom si, že ani nepoznam jeho meno. Možno dnes večer sa ho opýtam,alebo to urobí on?

Neviem.

Sasukehopohľad:

Keďsom prišiel od vojvodcu, už ma čakala aj s hotovým jedlom akovždy, keď so prišiel od neho. Posadali sme sa.

Keďsme dojedli, tak som sa odhodlal a spýtal sa jej:

"Môžemvediet meno, tej, čo sa o mňa stará?"

Onana mnň pohliadla a to bolo po prvýkrát. Vtedy sa mi zastavilosrdce. Mala prenikavé zelené oči, jemne ružové pery, ktoré saleskli.

"Sakura,Sakura Haruno." povedala a potom sa na mňa usmiala a uhlapohľadom.

"Chcemsa ospravedlniť za to, čo som vám urobil." povedal som, aleslová mi vychádzali ako z chlpatej deky.

"Prijímamvaše ospravedlnenie, robil ste si len svoju povinnosť."povedalaa pritom sa na mňa usmiala. Nemohol som uveriť tomu, že som sa sňou konečne porozprával.

Alezaujímalo by ma, prečo keď na ňu pozriem, tak sa mi celé teloroztrasie.

Keďsme dohovorili, tak sme išli spať.

Prvýraz sa teším na nový deň, aby som ju opäť uvidel.