02

2K 154 4
                                    

Bol ako dážď, ktorý práve nikomu nehral do karát a len zbytočne prekazil všetky plány.

Dážď, ktorý som z celého srdca nenávidela pretože jeho ťaživé mračná vždy zatemnili slnko.

Nenávidela som Ashera Langleyho?

Odpoveďou bolo prosté nie. Nezaujímala som sa o jeho existenciu a pokiaľ sa on nestaral do mňa, bol mi úplne ukradnutý.

Predrala som sa pomedzi šaliaci dav, aby som zistila, čo zase všetkých tak neochvejne pobúrilo.

Uvidela som Ashera ako brutálne mláti svojho najlepšieho kamaráta Drixa. Sedel na ňom a päsťami mu surovo udieral do už zakrvavenej tváre.

Hlava-nehlava.

A každým ďalším úderom, ktorý mu nemilosrdne uštedril mnou otriaslo o niečo viac.

Všade bola krv.
Veľa krvi.

Na Asherovej tvári, krku, tričku, jeho rukách... no Drixov stav bol omnoho horší. Cez to množstvo krvi mu už pomaly ani nebolo vidieť tvár a tmavý monokel, ktorý mu zdobil ľavé oko to celé len podtrhoval.

Asher bol ako posadnutý. Ako zmyslov zbavený.

Ako zviera.

Jeho údery nemali konca a mohlo sa zdať, že každým ďalším len pridával na intenzite. Objala som si telo rukami, akoby som sa sama chcela uchrániť pred divným pocitom, ktorý ma pohlcoval.

Všetci okolo mňa hlasno kričali a skandovali a vyzeralo to tak, že si túto nechutnú situáciu priam užívajú.

Bolo to zvrátené.

Asher Langley bol zvrátený.

Bad to the boneWhere stories live. Discover now