Za úsmev sa skrýva,
no na dne často býva.
Je to pocit bezmocnosti,
bez chvíľky bezpečnosti.
Napady temné prichádzajú,
dobré veci z duše odchádzajú.
Srdce už nechce milovať,
dobré vzťahy z ľudmi budovať.
Pocit samoty dá silu,
už nikto ju neuvidí milú.
Ublížili jej tý najdrahší,
samota je dar najlepší.
Lásky sa jej nedostalo,
len jej zlomené srdce ostalo.
No nechce tie kúsky lepiť,
svoj život si túži prepiť.
Nechce si pamätať chvíle bolestné,
ani tie hlboké rany ozajstné.
Chce sa smiať ako blázon,
nezaujíma ju iných názor.
Včerajšok si nepamätať,
nechcieť sa spamätať.
To je teraz jej život,
predtým iný mala život.
