Daydream

1.🌌

Hoseok s povzdychom vošiel do svojho bytu a batoh hodil do úzkej chodby. "Vrátil som sa!" zvolal bez toho aby dostal odpoveď.

"Jimin si doma?" znovu zavolal do prázdneho bytu.

"V kúpeľni!" ozvalo sa ako odpoveď.

Hoseok zavesil bundu na vešiak a namieril si to do malej kuchyne. Samozrejme riad je stále špinaví, ako by to aj mohlo byť inak. Jimin bol vždy v pohybe a na niečo ako špinaví riad nemal čas. Ak by práve nemal novú prácu na čiastočný úväzok, cestoval so svojimi priateľmi či známymi, ktorých nikdy nikomu nepredstavil a to ani Taehyungvi jeho najlepšiemu kamarátovi.

Hosokovi sa s ním však nechcelo hádať takže sa pustil do umývania riadu sám, inak by nemal na čom dnes večerať. S Jiminom žili v naozaj skromných podmienkach. Byt sa skladal s dvoch izieb, malej kuchyne a kúpeľne. Aj keď každý z nich mal svoju vlastnú izbu, ale boli malé a v byte chýbala obývačka. Jimin vošiel do kuchyne s ručníkom omotaním okolo bokov a z vlasov mu stále ešte kvapkala voda.

"Ako bolo na univerzite?" oprel sa o rám dverí a zo záujmom pozoroval ako Hoseok umýva riad.

"Ako vždy," odvetil Hoseok. "A čo ty? Ako bolo v práci?"

"Skončil som tam." Priznal sa Jimin pričom mykol plecami na znak že je to v pohode. "O nájom sa báť nemusíš," uistoval staršieho. "Našiel som si niečo nové a na účte mám slušnú rezervu pre takéto prípady."

To u Jimina nebolo nič výnimočné, už keď odišiel z tretej práce bolo jasné že je za tým viac ako jeho mladický nepokoj.

"V žiadnej práci nebudeš šťastný, že?" spýtal sa Hosek s úsmevom na perách.
Jimin si povzdychol, "asi nie. Práca ktorú má teraz nie je o nič lepšia, ale dostanem o dvadsať percent viac ako v predošlej práci. A konečne si budem môcť dovoliť tie tanečné lekcie."

Hoseok chápavo prikývol, želal mu to. S Jiminom sa spoznali len vďaka tomuto maličkému bytu. Pred dvoma rokmi hľadal spolubývajúceho aby nemusel platiť celý nájom a narazi na Jimina. Potom čo sa lepšie spoznali zistili že toho majú viac spoločné než si mysleli. Obaja milovali tanec a hudbu ale ich finančná situácia im nikdy nedovolila študovať ani jedno s toho. Jimin dokonca tanec chvíľu študoval ale pred rokom sa jeho finančná situácia zhoršila až tak že bol nútený zo školy odísť. I napriek tomu stále trénoval vo svojej izbe no nie je to, to isté ako štúdium na skutočnej škole.
Hoseok odložil umytí riad a otvoril chladničku, ktorá doslova zývala prázdnotou. Venoval Jiminovi zamračení pohľad.

"Myslel som, že zo včera nám ešte zostalo niečo na jedenie."

"Prepáč," zamrmlal Jimin ospravedlňujúco. "Bol tu Subin a spolu sme sa naobedovali. Neuvedomil som si že, nič nezostalo."

Hoseok nikdy nepočul nič o Subinovi, ale bol príliš unavený aby sa pýtal. Tak len prevrátil očami a vzal si zo skrine balík instantných rezancov. Nechal vodu na sporáku zovriet a pripravil si polievku.

"Chceš aj ty?" obrátil sa na mladšieho.

"Nie, ďakujem." Odvetil Jimin s úsmevom a pozoroval ako si starší zalieva rezance a následne sa stratil vo svojej izbe.

Hoseok vošiel do svojej izby z plnou miskou rezancov a usadil sa za malý stôl, ktorý stál hneď vedľa jeho postele. Chvalabohu nábytok mal od rodičov z domu inak by asi spal na zemi. Zatiaľ čo čakal kým sa zapne notebook a načíta Twitter jedol horúce rezance. Zriedkakedy sám niečo zverejnil radšej sledoval iných. Prechádzal časovú líniu až kým nenarazil na posledný tweet od jedného z jeho obľúbeních repperov.

Hrozne rád by išiel na koncert RM, ale lístok bol pre neho až moc drahý. Iba raz mal možnosť vidieť ho naživo a to len vdaka rodičom, ktorý mu lístok darovali na narodenyni. Posúval sa po twitteri ďalej aby našiel tweeti svojho najobľúbenejšieho reppera, ale nenašiel nič. Preto si hneď otvoril jeho profil no nič nové nenašiel ani tam.

Hoseok odniesol misku do kuchyne, trochu ho sklamala neaktivita jeho obľúbenca, ale čo už. Za stolom sedel Jimin a čakal kedy mu zovrie voda na čaj. Zamyslene si prezeral staršieho, ktorý práve vstúpil do miestnosti.

"Si v poriadku? Stalo sa niečo?" mladší vstal od stola a začal pripravovať čaj, "vypadáš tak neprítomne."

Hoseok unavene prikývol. "Momentálne je to premňa trochu stresujúce a cítim sa strašne unavený."

"Je dobre, že zajtra je sobota." Jimin sa povzbudzujúco usmial a zalial čaj.
"Myslím že by si mal ísť aj niekam inam, ako len na univerzitu. Kedy si bol naposledy v posilňovni?"

Hoseok zamyslene prižmúril oči, "asi minulý mesiac," odpovedal váhavo. "Mám moc práce a na posilňovňu mi čas nezostáva."

"Tak poď dnes. Aj tak nemáš čo robiť a ja pôjdem s tebou." Usmial sa mladší.