Ahojte :) konečne som sa dopracovala k tejto časti o.O vážne prepáčte, že tak neskoro ju pridávam, ale ani som nemala čas a aj keď som mala, tak ma nič nenakoplo :( ale konečne je to tu ... 20.časť .. :O som prekvapená, že som sa až sem dopracovala a hlavne som šťastná, že čítate môj príbeh a vaše komentáre ma potešia.. vždy sa snažím napísať to, tak aby tam bolo niečo neočakávané.... a wow 3 350 reads :3
Pridala som k tejto časti aj pesničku.. aj keď z jednej časti sa mi to k tomu ani nehodí, teda text, ale možno aj trocha hej,,, no keď som si tú pesničku pustila, akoby ma nakopla a naplnila mi hlavu s nápadmi na novú časť :) tak už radšej prestanem písať a prajem vám dobré čítanie :)) :*
********
,,Ďakujem." Sadla som si vedľa neho. Medzi nami panovalo ticho. Obaja sme sedeli v tichosti a boli vo svojich myšlienkach. ,,Nemala si to počuť." Zašepkal a tým prerušil to ticho. ,,Ale mala." ,,Oni ma znenávidia." Bol zúfalý. Zachránil ma a teraz musím ja niečo spraviť preňho. Áno spravil chybu, aj ja som spravila kopu chýb, ale človek by sa nemal práve zo svojich chýb naúmučiť?! Bolíma to, keď sa trápi a nie nepáči sa mi. Len ho ám rada ako kamaráta, aj keď on asi nie... Vybehla som z izby a šla za ostatnými. ,,Vy tu akože čo robíte?!" Vybehla som na nich. Lebo tí idioti len ďalej sedeli. ,,Sedíme nevidíš?" Ozval sa arogantný Styles,myslím. ,,Práveže vidím." Poznamenala som. ,,Mala by si ísť." Pípol Liam. ,,Nemyslím si a nie teraz... vy ste ozaj slepí?" Vykríkla som, až sa niektorí zľakli. ,,Nevidíte, ako ho to mrzí?! Trápi sa kvôli tomu a VY?!! Niežeby ste šli za ním a porozprávali, nie vy sa tu musíte hrať na urazených!" ,,A ty tu musíš obhajovať Louisa... nejak se sa zblížili." Ozvala sa El. Asi jej už stihli tí vypatlaní gekoni natárať o mne. ,,No ty moja zlatá by si sa vôbec nemala ozývať!" Nenechala som sa odbiť a nezabudla som ani žmurknúť na ňu. ,,Do piče! Vypadni z NÁŠHO domu! Nik ťa tu nechce!" Vykríkol Harry. Ten si asi nedá pohov. ,,Choď sa zase kurviť.." Zamrmlal Zayn, no ja som ho dore počula. Bolelo to! V rýchlosti som už stálapred ním a jeho líco skrášloval krásny odtlačok mojej ruky. Keď saprebudil z toho prekvapenia, silno mi chytil zápästie. Zaodol do mňa vraždiaci pohľad. ,,Zaslúžil si si to!" Prskla som mu do tváre a s tým som si horko ťažko vytrhla ruku z jeho silného zovretia. ,,Nič o mne nevieš! O mojom živote... to čo sa stalo bola chyba, ktorú doteraz ľutujem, ale ...., " chcela som pokračovať, ale niekto mi skočil do reči. ,,No nevyzerá to tak." Poznamena výsmešne Harry. ,,Ty už drž tú hubu!" Obdarila som ho vraždiacim phľadom, len škoda, že sa s pohľadom nedá naozaj vraždiť.
Povzdychla som si, nemá to význam, bola som sklamaná zo seba... aleaj z Nialla. Možno som si myslela, že ku mne niečo cíti a práve to bola asi chyba a ďalšou, že som sa doňho asi zaľúbila... dúfala som, že aspoň povie alebo sa ozve nejako. Ale nič a možno to bolo aj takto lepšie. ,,A ty," ukázala som na El, "asi nevieš čo je to láska..." ,,Lebo ty vieš." Odbila ma. Dúfam, že to tu Louis vydrží, lebo ja do tohto domu už v živote nevkročím.
Z pohľadu Louisa:
Bol som na dne, odvedy za mnou neprišli. Mohol som si to myslieť, vedel som to... vedel som, že si ma vymazali zo života. Dokonca ani El, vôbec mi nezavolala, neposlala esemesku. Neprišla. Proste nič. Stratil som ju... stratil som každého... Nikomu nechýbam, ani nebudem. Bolí to. Tak strašne to bolí. Je koniec.. koniec môjho života. Nemá zmysel ďalej žiť, bude lepšie ak .... ZOMRIEM! Veď predsa som stratil každého ... El, moju milovanú osobu, najlepších kamarátov, ba bratov... a rodina? Tá možno ani netuší čo sa tu deje.. a možno aj hej, no bude pre každého dobré, ak sa zbavia toho kriminálnika Louisa... Som pevne rozhodnutý a nikto mi to nevyhovorí. Nikto!! Hahh..vraj človek sa učí z vlastných chýb.... aký to má význam... aký má význam sa zlepšiť, ak som stratil tých najbližších?!
