Teenage Love [LGBT]

Jedlo je moja láska

Na druhý deň:

Naše pery sa stále a stále približujú k sebe, už stačí iba milimeter, otváram ústa a......cing cing cing. 'Kurvaaa' povedal som si v hlave. "To bol iba sen?" No dobre, aj tak sa teším, pretože dnes ideme jesť s celou triedou a hlavne tam bude Federico.

Po rannej rutine a cestou vlakom som išiel do školy. Ako vždy som sa prezliekli v šatni a začal sa tréning. Po prvej hodine sme sa s celou triedou zhodli, že pôjdeme hneď po škole, pretože oni nemajú literne hodiny.

Keď sme skončili vyučovanie, tak sme sa pobrali do reštaurácie neďaleko školy. Snažil som sa byť blízko Federica, ktorý si to všimol a akosi mu to nerobilo problém.

Usadili sme sa k stolu a ja som si sadol oproti nemu. Aj keď som moc nezdržiaval očný kontakt, tak stále som sa naňho pozeral, pretože to ináč ani nešlo. Išiel som si dokúpiť pitie a všimol si, ako ide ide za mnou niekto. Išiel za mnou Federico!! Keď som stál v rade, podišiel bližšie začal rozprávať. "Prečo na mňa stále toľko pozeráš?" "P-prepáč ja ja som nechcel, prepáč" povedal som totálne zakoktane. "Stále si mi neodpovedal na otazku" povedal s už vážnejším hlasom. "Nooo to bude tým že sa mi pá." v tom ma prerušil predavač "Dobrý deň, čo si dáte?" "Ehm eeehm jednu veľkú colu" ďakujem bohu že sa to takto stalo. Keď som išiel naspäť k stolu, tak som bol ešte viac ticho ako obvykle. Môj pohľad bol namierený iba k tanieri.

Po dojedení sme šli na metro a ja som sa držal stále v zadu, proste som bol vykolajený. Federico si to všimol a automaticky šiel ku mne a začal sa so mnou rozprávať. "Niečo si mi vravel, len ta prerušili" "Aha ja už som aj zabudol" povedal som plný v rozpakoch. "Ale ja viem čo si mi išiel povedať a chcem ti povedať že si toho cenním, ale mne sa páčia dievčatá" 'dievčatá dievčatá dievčatá' ozývalo sa v mojej hlave. Na to už som sa úplne rozsypal a už mi stekali slzy. Jediné čo som mu povedal bolo "Aha ok, prepáč" a rozbehol som sa na zastávku.

Dostal som sa na vlak a zamieril domov celý smutný a nesvoj. To už mi bolo úplne všetko jedno a uvažoval, že ako sa zbaviť stresu. Nakoniec som si zobral tabletky čo som našiel doma a jedol ich ako lentilky. Babka ešte pracovala, takže som ležal v hale sám a celý mimo, lenže na môj údiv som si ich zobral malo a prebral som sa asi o 3 hodiny celý ubolený a ako taká mŕtvola som sa pozrel na hodiny a bolo 22:00 čo znamenalo že za chvíľu sa vráti babka. Takže o samovraždu som sa nemohol pokúsiť druhý krát.

Na telefóne som našiel správy od Federica, že či som ok a že ak má ranil tak ho to mrzí a bla bla bla. To pre mňa znamenalo len ďalší a ďalší smútok. Otvárali sa dvere a vošla babka do bytu, ja som rýchlo bežal do vane aby som zakryl môj smútok a okúpať sa.

Keď som vyšiel z vane išiel som si ľahnúť a zabudnúť na všetko čo sa stalo.

-----------------------------------------------------------
Akosi sa nám to vyfarbilo na menšiu zápletku ktorá nedopadla ako obvykle. Ahojte a nezabúdajte písať že kde sú chyby 🤗