„Meškáš presne štyridsaťosem sekúnd," oznámila mu bez pozdravu, v tej istej sekunde, ako prekročil prah jej bytu.
Ani sa k nemu nepriblížila. Jej tvár bola kamenná a pokožka vplyvom klesajúcej teploty chladná.
Podobne, ako chladné bolo jej srdce.
„Kedy ma prestaneš stopovať?" spýtal sa otráveným tónom hlasu. Nerád ho voči nej používal, ale mal snáď na výber?
„V momente, ako všetky svetlá zhasnú a svet sa ponorí do tmy."
YOU ARE READING
Storm [SK]
Short StoryBola ako búrka. Nespútaná, miestami až naháňajúca strach. Ale pokiaľ bol človek pozorným, nebojácnym divákom, pokojne by sa do pohľadu na ňu mohol zamilovať. Nikdy však nemôžete vedieť, kedy udrie ten povestný blesk. 2018 • T. S. • @petiizlv