Nightmare |Avengers AU|

16. Nočná mora

„Čo čítaš?" spýtam sa Pietra, keď ho opäť raz nájdem v mojej izbe s knihou v ruke. Zvraští obočie. Je tak zažratý, že ma ani nevníma. „Hej!" skočím na posteľ, kde je usadený. Pietro sa strhne a pozrie sa na mňa.

„Ahoj," usmeje sa a dá mi bozk na čelo. „Čo čítaš?" skúsim to znova. Pietro na mňa nakloní obálku knihy. „Sny – Ich funkcia a podstata," prečítam potichu. Nadvihnem jedno obočie. „Si v pohode?" spýtam sa.

„Hej, cítim sa dobre, ďakujem," povie Pietro a opäť číta. „Mám sa spýtať, prečo čo čítaš?" spýtam sa a pritiahnem si kolená k brade. „Ak ťa to zaujíma," povie Pietro a vtipne vystrčí spodnú peru.

„Dobre. Prečo to čítaš?" spýtam sa a nadvihnem obočie. Pietro si položí knihu na stehná. „V poslednej dobe mávam totiž dosť zvláštne sny. Alebo skôr nočné mory," povie vážne. Vystriem sa, už sa neskrývam za kolená a počúvam.

„Sme na nejakom mieste, neviem presne kde. Okolo je mnoho mŕtvych ľudí a my bojujeme proti ďalším, čo idú proti nám. Zrazu sa všetko zastaví a okolo mňa nič nie je. Obzriem sa a si tam ty," povie. Neviem či sa mám usmiať, že som v jeho sne, ale radšej si držím neutrálny výraz.

„Chcem ísť za tebou, ale akoby som bol na bežiacom páse. Nedokážem sa pohnúť. Niečo ma drží. Spoza teba sa niekto vynorí a... A zabije ťa," povie na konci a prehrabne si vlasy. „Potom ako zázrakom už sa môžem hýbať a tak bežím k tebe. Lenže ty už si mŕtva. Nemôžem nič robiť," dopovie a pozrie si na ruky.

„Opakuje sa to. Snívalo sa mi to už štvrtý raz. Preto si čítam knihu o snoch, aby som zistil čo to znamená. Preto som v tvojej izbe, aby som sa uistil, že sa sem vždy vrátiš v poriadku," na konci sa pousmeje.

Zahreje ma pri srdci. Niekto sa o mňa fakt zaujíma a záleží mu na mne. Nakloním sa dopredu a pohladím Pietra po líci. Zdvihne na mňa pohľad. „Som tu. V poriadku, žijem. Zatiaľ," potichu sa zasmejem.

Pietro mi venuje úsmev, aj keď vidím, že sa moc usmievať nechce. Nakloním sa bližšie a pobozkám ho. Pietro sa uvoľní a bozkáva ma späť. Preleziem až k nemu, bez toho, aby som náš bozk prerušila. Sadnem si naňho obkročmo a jeho tvár chytím do dlaní.

Pietro ma chytí za boky a stlačí mi ich. Ťahám ho za bočné vlásky, ktoré mu idú do tváre. Kusne mi do spodnej pery a ja sa nechám uniesť.
Pootvorím ústa a nechám ho prevziať nado mnou kontrolu. Takto tu sedíme hodnú chvíľu, až kým nás nevyruší robotický hlas.

„Slečnu Hailey, volá pán Stark. Vraj má čo najrýchlejšie prísť do jeho kancelárie," povie J.A.R.V.I.S. Odtiahneme sa od seba, ale stále sa dotýkame čelami. „Choď, Stark ťa zjavne veľmi potrebuje," povie Pietro. Zasmejem sa.

Zdvihnem sa z postele a nechávam Pietra v mojej izbe, kde je znova začítaný do knihy. Idem k výťahu a vystupujem v Starkovej laborke.

„Ďakujem každej Hailey za to, že prišla," povie Tony s povzdychom, keď vojdem. Vnútri je totižto ešte Natasha, Banner a Steve.

„Môžeš nám vysvetliť, prečo som tu?" spýtam sa za všetkých. Všetci majú v očiach otázku na Tonyho, ale ten by ich nebol pustil k slovu.

„Ukáž nám ruky," nakáže mi Tony. Chvíľu naňho hľadím ako na debila, ale potom si uvedomím, že sa chce pokochať mojou prírodne fialovou pokožkou. Vystriem ruky a vyhrniem si rukávy na svetri.

Všetci piati čumíme na moje ruky vo veľkom prekvapení. Fialová zmizla. Len tak. A tom som si ani nevšimla, že kedy to stihlo zmiznúť. „Čože?" neverí Tony vlastným očiam, prevracia moje ruky tak, že mám pocit že mi vykĺbi rameno a krčí obočie.

„Au," poviem, keď jeho stisk zosilnie. Týmto spôsobom sa mi tam fialová vráti, ale v podobe modriny. Tony ma pustí. „Čo to môže znamenať?" spýtam sa. Tony zamyslene pozerá všade možne. Banner si odkašle a čosi povie.

„Buď to, že ich dokážeš ovládať podľa svojej vôle, alebo..." odmlčí sa. Pozriem sa raz na Tonyho, raz na Bannera. „Čo to je?" spýtam sa. „Alebo, že si o schopnosti prišla," povie Tony. Vyvalím oči. „Ale to je nepravdepodobné. O schopnosti by si mohla prísť len pri niečom veľkom, čo by ťa zabilo, omráčilo, alebo minimálne by si prijala toľko energie a sily, že by ťa to spálilo na uhoľ," usmeje sa Tony. Neviem či mám byť kľudnejšia.

„Prikláňam sa k prvej možnosti," povie Banner. „Ako to zistím?" spýtam sa ho ale. „Skús ich použiť nie?" povie Tony ako by to bola jasná vec. Pozriem sa okolo seba. Naozaj Tony chce, aby som mu tu hádzala silové gule a uzavierala ľudí v ochranných bublinách?

Tony si všimne moju nevyrieknutú otázku a prikývne. Ideme do tréningovej miestnosti. Postaví predo mňa Steva a Natashu. Kývne nám hlavou, že máme začať. Natasha sa po mne rozbehne a tak vystriem ruky a pripravím sa ju odsotiť, ako vtedy Petra.

A naozaj sa to stane. Okolo prstov mám opäť fialové vlásky a Natashu odhodí skoro  až späť k Stevovi. Steve vystrašene hľadí. Ja sa len usmejem a kývnem prstom, aby išiel aj on. Steve sa neochotne rozbehne tiež a ja ho uväzním v bubline.

Vznáša sa a čosi hovorí, ale nepočuť to. Prejdem k nemu a ťuknem do bubliny, ktorá praskne a Steve skončí tak či tak a tvárou na zemi. „Myslel som si, že to bude menej boľavé," povie, keď vstane.

„Niečo mi hovor," príde k nám Natasha, ktorá sa zobudila z omráčenia, ktoré moje výboje a dopad zložili. Tony sa víťazoslávne usmeje. „Som rád, že si si moje slová vzala k srdcu a naučila si sa používať svoje schopnosti," poklepká ma po ramene a aj s Bannerom odchádza.

„Je to idiot," povie Steve. S Natashou naňho neveriacky hľadíme. „Ty si- ty si práve..." začnem. Natasha za mňa dokončí. „Ty si práve povedal nadávku?"

Steve sa uškrnie. „Ale dámy. Čo ste z toho také prekvapené? Ani ja ho nemám rád," zasmeje sa Steve a objíme nás okolo ramien.  Všetci traja, takto, ako nás Steve objíma, odídeme z miestnosti.

dnes nudná a ešte aj krátka. dajte vedieť v komentoch, či sa lúbila, dajte nejaký ten vote. a vymýšľajte teórie, ktoré možno zakomponujem do príbehu. ďakujem Saskua za nápad s knihou a Pietrom :DD